SME

Jaro Gažo: Nie sme ako Čechomor

Keď niekto príliš lavíruje s folklórom, vzniká riziko skĺznutia do gýča a la Senzus, tvrdí spevák terchovskej skupiny Arzén Jaro Gažo.

K muzike sa dostal prostredníctvom rodičov, jeho otec bol pätnásť rokov šéfom folklórneho súboru Rozsutec. Šesť rokov navštevoval Ľudovú školu umenia (husle) a dva roky spev. Počas strednej školy nastúpil do skupiny Arzén na post speváka, v začiatkoch strK muzike sa dostal prostredníctvom rodičov, jeho otec bol pätnásť rokov šéfom folklórneho súboru Rozsutec. Šesť rokov navštevoval Ľudovú školu umenia (husle) a dva roky spev. Počas strednej školy nastúpil do skupiny Arzén na post speváka, v začiatkoch str (Zdroj: Dana Salajová)

Na stretnutie prišiel aj s kolegom z kapely - s basgitaristom Mirom Fedorom, ktorý ho miestami dopĺňal. Odmieta prirovnávanie skupiny Arzén k úspešnému Čechomoru, pretože ich spoločným menovateľom je síce folklór, ale trvá na tom, že hudba Arzénu je skôr o rockenrolle, i keď s terchovskými motívmi. Tvrdí tiež, že keď niekto v hudbe príliš lavíruje s ľudovými motívmi, vzniká obrovské riziko skĺznutia do gýča. Spevák skupiny Arzén, účinkujúci vo viacerých muzikáloch - Jaro Gažo.

Váš otec pätnásť rokov šéfoval folklórnemu súboru Rozsutec. Z toho pramení tá orientácia na ľudovú hudbu?

Určite áno. Tlačil ma do toho, aby som hral na husličky, dokonca som na ne šesť rokov chodil, zároveň aj dva roky na spev. Následne som však mal nejaké zdravotné problémy s mandľami a keď som mal osem rokov, bolo mi povedané, že v živote už nebudem spievať. Ako vidíte, chýry sa „vyplnili". (smiech)

Mladí často pociťujú averziu voči ľudovej muzike, dávajú prednosť modernej. Vy ste to tak necítili?

Absolútne, vo folklórnom súbore Oravan sme hrávali najmä terchovskú muziku a taká láska nezmizne. Terchovská hudba mi nikdy neprekážala, možno len vtedy, keď k nám domov prišla návšteva a ja som sa musel s husličkami predvádzať pred návštevami. To bolo strašné.

V skupine Arzén ste pôvodne nespievali vy, ale váš brat. Vystriedali ste ho počas vašej strednej školy. Prečo odišiel?

Študoval na vysokej škole, mal už iné povinnosti a frajerky, logicky tak nestíhal. Ja som zase trávil celé leto v Terchovej, cez rok som tam chodieval každý týždeň a tak som bol v úzkom kontakte so zakladateľom Arzénu Paľom Cabadajom, dokonca sme spolu chodili na diskotéky. (smiech) Okolo Arzénu som sa teda motal pomerne dlho, nosil som im aparatúru a asi po roku a pol som nastúpil.

V osemdesiatych rokoch vyžívala ľudové kroje v spojení s hardrockom vtedy populárna Tublatanka. Neštvalo vás, že už existovala kapela, ktorá mala na pódiu podobný imidž?

1.jpgVtedy nie. Na vystúpenia Tublatanky sme chodili ako na vážnu muziku, dobre sme sa na nej zabávali, ale neskôr som v nejakom rozhovore spomenul, že nám ukradli kroje. Na tú dobu proste mali skvelý nápad. My sme boli a sme Terchovci, pričom Maťo Ďurinda sa s nami raz stretol a hovorí: „Čo ste to narozprávali, čo som vám ukradol?" Tak sme mu vysvetľovali, že tie kroje ukradol Terchovej, nie Arzénu, pretože on Terchovcom nie je ani náhodou. (smiech) Vtedy sme kroje aj tak nechceli nosiť, dnes sem tam používam len jeden - ten, ktorý mám z Jánošíka z predstavenia Na skle maľované. Pre ľudí je to svojím spôsobom zaujímavé. Určite však neplánujeme obliekať sa tak celá kapela.

Odjakživa ste kombinovali folklór a rock?

Kdeže, na začiatku sme si hovorili, že sme heavymetalová, speedmetalová a neviem ešte aká kapela. Hrali sme veľmi rýchly rock a rýchlosť záležala najmä na tom, koľko vydržal bubeník. (smiech) Dokonca aj texty sme mali také adekvátne, napríklad o úniku z pekla. Keby sme vtedy boli populárnejší, verím, že by nás za to všetko zakázali, alebo by sme za komunistov jednoducho sedeli. Boli sme však mladí chlapci vo veku okolo pätnásť rokov a nikto to neriešil.

Nemali ste problémy ani neskôr?

Chvalabohu, nie. Obišlo nás to, nikto sa o nás nezaujímal, boli sme len terchovská kapela, ktorá si hrá svoj rock v rámci dediny. Chodili na nás síce aj ľudia zo Žiliny, ale stále sme boli populárni len v rámci toho nášho malého regiónu. V Terchovej však bol na nás vždy plný „kulturák".

11.jpgPlatí, že kapely majú ešte aj dnes väčšiu šancu preraziť, ak sú z Bratislavy? Za socializmu to boli skôr výnimky, nie každému sa podarilo to, čo Petrovi Nagyovi, Beáte Dubasovej, Teamu, prípadne niekoľkým ďalším.

Dnes sú šance vyrovnané, je jedno, či ste v hlavnom meste alebo nie, viac záleží skôr od toho, ako a čo hráte, kto vás manažuje a podobne. My sme v tomto aj tak iná kapela, lebo stále hráme predovšetkým folklór a na Slovensku to nie je ako v Čechách a v Poľsku, kde preň vždy existovalo silné podhubie, miešajúce sa trebárs s folkom. Tu sme si proste riešili svoj bigbít, postupne do toho pridávali ľudovky, terchovskú muziku a zabralo to.

Kto prišiel s tým nápadom?

Na sto percent môj tatko. Povedal, aby sme urobili niečo také, Paľo Cabadaj sa bránil, že v žiadnom prípade, nakoniec sme sa však nechali prehovoriť, spravili sme to, dohodli sme sa dokonca aj s bratmi Muchovcami, na skladbu Boli to Ručičky sa natočil klip. Bolo to úspešné, pol roka sme potom s Muchovcami hrávali unplugged, boli sme spolu v nejakých televíziách, rozbiehalo sa to, ale...

Ale?

Dokopy šlo o deväť až desať ľudí a bol problém zladiť termíny všetkých, ktorí sa na tom podieľali. Proste to nešlo, bola to priveľká mašinéria, ak uvážim, že my máme problém zísť sa aj piati. Vidíte, že aj na tento rozhovor sme sa dostavili v plnej sile... až dvaja. (smiech) Obdobie s Muchovcami však bolo krásne.

Video: Klip ku skladbe Hora:

Úspech to malo pre kvalitu alebo skôr preto, že v takejto hudbe tu nebola prakticky žiadna konkurencia?

Určite to bola dobrá muzika, i keď je pravdou, že folklór sa vtedy na Slovensku prakticky nehral. Boli sme možno jediní, v Čechách bol Čechomor, o nich v tom čase tiež nikto nevedel. Neskôr im pomohol film a dnes sa im darí, aj preto, že sú to výborní muzikanti. Ešte predtým tu čosi folklórne urobila snáď iba Fermáta s Ferom Griglákom - album Pieseň z hôľ. Ale aj v tom mal ten folklór skôr džezrockový nádych. Arzén s tým po veľmi dlhom čase prišiel prvý. Vopred sa ospravedlňujem, ak niekoho vynechávam, ale nikto iný mi nenapadá.

Tento štýl kapely neláka?

Nie že neláka, skôr to nevedia hrať.

Mnohí práve tvrdia, že hrať folklór a zaranžovať ho do rockovej podoby je jednoduchšie ako vymýšľať vlastné texty a melodiku.

V tomto sme špecifickí. Skladba Boli to ručičky je jediná, ktorá je celá okopírovaná od A po Z, ostali v nej pôvodné spevy aj melódia, akurát sa spravil nový aranžmán. Všetky ostatné veci sú však prerobené, autorsky ich urobil Paľo Cabadaj a keby sme do niektorých dali anglické texty, vzniknú normálne anglické pesničky. Všetko sú naše veci, akurát s pridanými folklórnymi motívmi.

Ako teda pozeráte na tých, ktorí kapely ako Čechomor, Družina, Hrdza, ale aj vás zaraďujú k tým, ktoré sa priživujú na cudzích motívoch a melódiách?

13.jpgTo práve nie je náš prípad. Väčšina kapiel pritom používa rovnaký systém ako my - urobia pesničku nanovo a nechajú zachované len niektoré motívy, alebo vezmú ľudovú pesničky, upravia ju, pričom linky nechajú tie isté. Možno je to naozaj jednoduchšia cesta, neviem.

Dnes však vidíme aj opačný trend - bežne sa vezme text nejakej ľudovky, ktorá má len jednu slohu a kapela k nej dorobí ďalšie. Takých skladieb máme viac. Potom sa stávajú také veci, že na nejaký festival príde folklórny súbor zo Šariša a začne spievať ľudovku. Zvládne prvú, pôvodnú slohu a pokračuje tými našimi. Nikto z nich pritom nevie, že to nie je ľudový, ale náš text, že v podstate spievajú Arzén. To bol ťažký šok, keď sme to zažili prvýkrát, človeku až mráz behá po chrbte, keď to počuje. Niekedy teda aj my sami vytvárame folklór. A nám bude niekto hovoriť, že kopírujeme pesničky. (smiech)

Takéto situácie vám však zrejme neprekážajú.

Jasné, že nie, veď hovorím, že človeku z toho ide až mráz po chrbte. Nikto z nás si za to predsa nebude pýtať tantiémy. Veď je to super, keď vás preberajú iní, nie?

Je na Slovensku vôbec záujem o folklór ako taký?

Choďte sa pozrieť na Jánošíkove dni a uvidíte. Jasné, že je. Ide o domáci terchovský festival a tam je hlava na hlave, tridsaťtisíc ľudí. Počas jedného extrémne dobrého roka ich prišlo sedemdesiattisíc.

To nedokazuje záujem o folklór. Môže to byť dané tým, že je to len raz do roka a pre mnohých je to exotika.

Súhlasím, je to aj tým, ale návštevnosť je dokázateľne vysoká. Mimochodom, ide o folklórny festival, na ktorom ako prvá rocková kapela v histórii účinkoval práve Arzén. To sa predtým nedialo v celom Československu. Dnes tam majú každý rok šapitó, v ktorom rockové kapely vystupujú úplne bežne, samotný festival sa aj vďaka tomu stáva širokospektrálny.

Klasický rock bez ľudových motívov ste definitívne zavrhli?

Robíme aj také veci. Paľo Cabadaj má záľubu v prerábaní exilových básnikov, založil si dokonca jednu vlastnú kapelu, kde ich nejaký čas hrávali, a my to občas preberáme. Hráme teda aj klasické rockové skladby.

Keďže ste začínali ešte v osemdesiatych rokoch, mení sa vaše publikum? Rastie s vami to pôvodné alebo sa nabaľujú aj tí, ktorí v tom čase neboli na svete?

16.jpgNetuším, ale na našich koncertoch je úplne normálne, že sa bohovsky bavia ľudia vo veku päťdesiat až šesťdesiat rokov, popri nich je tam aj množstvo mladých.

Raz nás zavolali hrať do kúpeľného centra v Rajeckých Tepliciach. Jano začal búchať na bicie, všetci vozíčkari okolo sa najskôr splašili, potom sme začali hrať a stali sme sa doslova ozdravovacou kapelou. Tí ľudia s rôznymi chorobami - obrazne povedané - lámali barly. Nakoniec tam ostali všetky babky, všetci dedkovia, tlieskali, spievali s nami... skvelá akcia. Pritom tá usporiadateľka sa pôvodne bála, ako to dopadne. Nedávno sme hrali na Donovaloch a pätnásťročné baby nám hovorili, že pricestovali len kvôli nám. Tak neviem... asi máme publikum zo všetkých vekových kategórií.

Neštve vás, že nie ste idolom tínejdžeriek?

Nie. Ak to neštve tie ženy, je to v poriadku. (smiech) Ale vážne... nikdy som idolom nebol a garantovane už ani nebudem. Som však rád, keď na nás chodia skalní fanúšikovia a tých je dosť.

V súťaži Slávik ste nečakane skončili na 6. mieste v kategórii Spevák hneď za Jožom Rážom, v kategórii Skupina dokonca na 4. mieste. Bo to šok?

No, dosť nás to zaskočilo. Predpokladám, že to bolo najmä vďaka tomu, že máme skvelý fanklub. Basgitarista Miro Fedor sa stará o našu webstránku, s fanúšikmi bežne komunikujeme, zrejme nám teda pomohlo aj to. Keď 18.jpgnám nejaký fanúšik napíše otázky, nemôže sa stať, že ho odignorujeme a neodpíšeme mu, cez web tiež predávame naše albumy... Toto nepodceňujeme, pretože je to veľmi dôležité.

Bez ľudí by sme neboli nič, len bublina, prd v gatiach. Kapelu z nás robia fanúšikovia a tak sa k tomu treba stavať. Viem, že to znie ako fráza, ale je to tak, s tým sa nedá nič robiť. Ak ľudia prestanú chodiť na naše koncerty, prestanú kupovať naše CD, sme zbytočná kapela. A kto k tomu tak nepristupuje, neviem či skončí dobre.

K umiestneniu nám tiež asi pomohli festivaly a samotné koncerty. Za tri až štyri mesiace sme odohrali možno šesťdesiat koncertov, rok predtým počas sezóny osemdesiat. Viac sa snáď ani nedá stihnúť. Bežne fungujeme tak, že v piatok nasadneme do auta a domov sa vrátime v pondelok. To všetko sa vám vráti, ak to robíte poctivo.

Má kapela vášho štýlu počas koncertov nejakú výhodu?

Jednoznačne má, zvýhodňuje nás práve samotný folklór. Ľudia totiž naše pesničky nemusia poznať z rádia, koniec koncov, ani nie sme nejako veľmi hraní, ale ľudové texty a chytľavé melódie si zapamätajú ihneď. Dosť nám pomohol aj album Na skle maľované, pretože sú na ňom hity, ktoré ľudia poznajú. Taká Lipová lyžka je absolútny hit a hrávame ho pravidelne. Treba priznať, že to všetko sú plusy, ktoré hrajú v náš prospech.

V klipe ku skladbe Lipová lyžka vystupuje aj pôvodný Jánošík - Michal Dočolomanský. Nie je celý ten album len priživovaním sa na popularite starého muzikálu, teda stávkou na istotu?

Nie. Začalo to tým, že som hral Jánošíka v žilinskom divadle. Chytilo sa toho naša vydavateľská firma, ktorá chcela, aby sme natočili taký album, pretože v tom cítila potenciálne úspešnú vec. Pôvodne sa to malo riešiť aj s divadlom, ale nejako z toho zišlo, neskôr sme teda nahrali aspoň CD.

Kto do klipu dotiahol Dočolomanského?

Práve šéf agentúry, ktorá nám vydávala CD. Zdalo sa mu zaujímavé spojiť starého a nového Jánošíka. My sme, samozrejme súhlasili, Mišo prišiel, natočili sme to, a klip považujem za veľmi vydarený. A inak - nemyslím si, že ide o nejaké priživovanie sa na popularite niekoho cudzieho. Michal Dočolomanský už dnes, bohužiaľ, mládeži ako Jánošík nič nehovorí. Je to škoda a my sme to aspoň trochu oprášili, opätovne priblížili ľuďom. Nevidím v tom žiadny problém, muzikálu sme urobili skôr službu.

Video: Klip ku skladbe Lipová lyžka:

Robíte v ňom aj to slávne salto?

Nie. Myslím, že by som to dokázal, potom by som ale potreboval chiropraktika. (smiech) Mišo Dočolomanský je inak veľmi príjemný človek, pre mňa bolo cťou s ním pracovať.

Keby sa vás niekto neznalý spýtal, aký štýl hráte, čo by ste mu odpovedali, aby pochopil?

Povedal by som mu, že hráme agrometal. (smiech) Ale nie, je to bigbít s prvkami folklóru, ktorý nás baví.

Kto je ten, čo určuje výslednú podobu skladieb? Zapájate sa do procesu tvorby ako spevák?

Na deväťdesiat percent som len pasívnym spevákom, čiže čakám, čo vznikne a potom to spievam. To platí aj pre zvyšok kapely, lebo drvivú väčšinu vecí robí Paľo Cabadaj.

Je taký dobrý alebo vás k tomu jednoducho nepustí?

Je taký dobrý. Ide mu to, má na to talent a tak to má pod kontrolou, my sa mu do toho nemontujeme. Občas príjme aj náš nápad, niekedy nie a my to rešpektujeme. A ak mám byť úprimný, mne táto poloha celkom vyhovuje. Keby to nefungovalo, zrejme by sme sa zamýšľali, ako to robiť inak, ale zatiaľ na to nie je žiadny dôvod. Bolo by mrhaním energie meniť situáciu, keď to Paľo robí dobre.

Čo Arzénu chýba na to, aby prerazil do prvej hudobnej ligy?

Ťažká otázka. Asi čas a vytrvalosť.

Veď fungujete od osemdesiatych rokov. Niekto by povedal, že chýba nosný hit.

15.jpgSkôr krčný. (smiech) Doba sa mení a každú chvíľu sa preferuje iný štýl. Najskôr bol vpredu rock, potom pop, neskôr dancefloor, proste sa to stále mení. Možno raz príde do módy aj to, čo hráme my. Ale či ešte vtedy budeme živí, je otázne, možno sa nám už budú pliesť do strún brady. Okrem toho, nemyslím si, že nemáme hity - keď vidím, ako s nami plný kotol spieva skladby ako Hoja, hoja alebo Katarínka, keď vidím, ako môžeme pri sedemtisícovom publiku vypnúť nástroje, lebo všetko si odspievajú ľudia samotní, tak nie je o čom. Ťažko potom môže niekto povedať, že naše skladby nikto nepozná.

Nepomohlo by, keby ste šli do kompromisu a spravili by ste nejaký „rádiohit"?

Nie. Veľkú rolu zohráva to, že naša hudba je filozofiou aj fílingom odlišná od toho, čo sa bežne hráva v rádiách. Nie je ťažké skĺznuť do takej polohy, že budeme hrať to, čo aj iní, ale my nechceme byť iba jednou z tisíca rovnakých kapiel. Potom by sme z hrania asi nemali žiadnu radosť. Nás zaujíma to, že ľudia na našich koncertoch zborovo spievajú. Čo viac môžem chcieť? Ani Horkýže Slíže v rádiách skoro vôbec nehrajú a pozrite, aký majú úspech. My sme na podobnej, ešte nedokončenej ceste, robíme pre to všetko. Máme novú manažérku a hneď vidieť, ako sa veci menia. Koniec koncov, aj tento rozhovor je asi jej práca.

Nie je, PR rozhovory na požiadanie nerobíme. Ja som oslovil ju.

No dobre, aj tak sa tešíme. (smiech) Totižto - všetkému, čo sme doteraz robili šlendriánsky a pokútne, dala nová manažérka hlavičku a systém. Je cítiť, že za nami stojí profesionálka.

Ako ste na tom s predajom CD?

Ten má dve roviny - prvá je tá, že sa ich snažíme dať do distribúcie, ale v tomto smere o ne nie je, možno až na náš región, príliš veľký záujem. Predajnosťou v obchodoch teda nevalcujeme. Na strane druhej, a to nás teší, máme výborný predaj CD na koncertoch a niekedy na nich zarobíme viac ako je samotný honorár za vystúpenie. Ďalšou podstatnou vecou je „online shop" na našich stránkach. Miro ako člen kapely poctivo zbiera objednávky, spracúva ich a chodí ich vybavovať na poštu.

Funguje to?

Cez ten online shop dokážeme predať viac CD ako dá vydavateľská firma do distribúcie.

V akých číslach sa to pohybuje?

7.jpgNapríklad Na skle maľované sa vydalo v približne dvojtisícovom náklade a už sa chystá reedícia. Album Pokušenie je vypredaný, tiež sa čaká na reedíciu, album Zhasínania sme najskôr predávali svojpomocne, pretože sme mali približne päťstokusový náklad, neskôr naša firma vydala ďalších tisícpäťsto kusov a tie sa už míňajú, ostalo pár desiatok kusov. Tri vypredané náklady po sebe nie sú až také zlé.

Chybu sme inak urobili aj my, pretože v jednom roku nám vyšli dve CD a konkurovali sme tak aj sami sebe. Každopádne, nepredávame desaťtisíce, zlatú platňu nezískame, ale keď si vezmem, že to robíme svojpomocne, počas koncertov a podobne, sme spokojní. Okrem toho, viete, že sme asi jediná kapela na Slovensku, ktorá už má svoj „revival band"?

Prosím?

Vážne. V Dubnici nad Váhom existuje formácia, ktorá hrá naše veci. Nikdy sme ich síce nevideli a nepočuli, ale volal nám niekto odtiaľ a povedal, že „len aby ste vedeli, chceli sme vás osloviť, ale prišiel za nami Edo už neviem aký a ponúkol sa, že pesničky od Arzénu zahrá lacnejšie". Skoro sme odpadli. (smiech) Také niečo sa nám, logicky, nepáči, i keď je to sranda.

Čo vás všetkých živí?

Všetci sme zamestnaní alebo podnikáme. Miro je IT technológ, má svoju firmu s počítačmi a Arzén ho ako hobby drží pri zdravom mozgu. On sám hovorí, že keby nemal takýto ventil, asi by skončil na psychiatrii. (smiech) Ja chodím po školách, v ktorých robíme výchovné koncerty, popri tom sa venujem stavbárskej činnosti, Paľo detto, Igor je architekt a Jano zubný laborant. Muzika je naše hobby, primárne nás neživí, ale napríklad Paľovi sa teraz zadarilo v mestskom divadle, robí tam hudobné korepetície, pracoval tiež na muzikáli Na skle maľované, je v tom dobrý.

Vy osobne ste sa však istý čas živili výhradne hudbou.

Áno, štyri roky, keď som bol v Bratislave. Fungoval som v Arzéne a zároveň v muzikáloch, bolo to fakt príjemné. Lenže nie som herec a nie každá rola v divadle je stvorená pre mňa. Teoreticky si viem predstaviť, že by sme ako kapela kopli do vrtule, hrali oveľa viac koncertov, robili si väčšiu reklamu a možno by nás to uživilo.

Lenže treba si položiť otázku, dokedy by sme to vydržali, pretože vždy príde bod, kedy to prestane fungovať. Či už kvôli fyzickej indispozícii, starobe, čomukoľvek. Zarobí však tá kapela toľko, aby mohla byť na dôchodku? To nejde. Takáto kapela vás uživí, ale nezabezpečí. To by sme museli takto rozmýšľať už pred dvadsiatimi rokmi, dnes už nie je šanca.

Niektorí napádajú muzikály, pretože údajne ide o komerčné, patetické a gýčové veci. Realitou však je, že dnes aj tvrdí rockeri vystupujú v tom, čo zložil trebárs Michal David. Nikdy ste s tým nemali problém?

8.jpgNie. Ja som začínal v Hamletovi Janka Ledeckého, bol som Leartes a to bola rocková postava, alternoval som ju s Mariánom Greksom. Neskôr som dostal hlavnú rolu a zahral som si tak aj Hamleta. Šlo o obdobie, kedy som fakt lietal pol metra nad zemou, taký som bol „happy". Skvelé, keď si na to spomeniem.

Keď som prišiel do Bratislavy, Marián mi dosť pomohol, dokonca sa o mňa chvíľu staral, keďže som sa tam vôbec nevyznal, ale inak som sa pri ňom celkom zapotil. Má dva metre a keď vás rúbe železným mečom dole zo schodov, riziko, že vás zabije, je veľké. (smiech) Greksa má síce takú vlastnosť, že zabúda texty, to však nie je taký problém, ako keď zabudne na to, aký ťah mečom nasleduje. To je riziko každej postavy, ide o veľký prúser, lebo hercovi ide o „kejhák". Keď som prestal hrať Leartesa a začal s Hamletom, bola „radosť" spomenúť si, ktorý ťah kedy ide, keďže som musel bojovať v opačnom garde. Iskry len tak lietali, nikto nemôže povedať, že to nebol rock. (smiech)

Potom prišli Cigáni idú do neba a Ďurovčíkov Cirkus Svet.

Tam som alternoval Marcelom Palonderom, bolo to mimoriadne náročné na spev. A Ďurovčíkovo predstavenie? To akože dovidenia, šlo o veľké divadlo a veľmi rád na to spomínam. Tam som si musel dávať fakt bacha, aby ma netrafila nejaká valaška. Predstavenie Cirkus Svet je neprekonateľné, namakané, nabúchané, ale možno aj preto skončilo, lebo bolo finančne veľmi náročné. Ale kto ho videl, musel výsledok pochváliť.

Ako našu hudbu počúvate?

Narážam na ňu len v aute, v rádiách, ale musím naozaj selektovať. Niektoré naše kapely okamžite vypínam. A ani nie tak kapely ako spevákov. Páči sa mi Peha, z Katky Knechtovej totiž niečo vyžaruje a je vidno, že to s muzikou myslí úprimne. Výborne spieva, má skvelé pesničky. Bombou sú tiež Horkýže Slíže a Desmod.

Čo už vyššie spomenutá Tublatanka? Hrá v inej zostave ako na začiatku, inú muziku...

Kedysi sme na nej šaleli, skákali sme v prvých radoch, bavili sme sa, ale dnes radšej nie. Naše hudobné cítenie je logicky úplne inde.

Aké sú vzťahy v našom šoubiznise?

S týmto nemáme žiadne problémy, maximálne mi vadia kapely, ktoré nemusím počúvať, najmä tých „kvázi spevákov", ktorí sa snažia spievať, ale do správnej tóniny majú ďaleko. Ale to je jedno.

Napríklad?

Hex alebo Polemic. Tých nemôžem počúvať, len rozprávajú, to má ďaleko od spevu. Osobne proti nim nič nemám, neprichádzame spolu do styku, proste sa mi len nepáči, ako spievajú.

Platí, že čím je niekto v šoubiznise vyššie, tým má väčšie maniere?

Stretli sme sa už so všetkými možnými aj nemožnými ľuďmi, s Apocalypticou a s inými svetovými umelcami, sú to však obyčajní ľudia. Chalani z Desmodu sú naozaj na výslní a pritom sú super, Horkýže Slíže detto. S tými sme boli aj v Amerike, dokonca nám ďakovali na svojom CD. Cestovali sme totiž s tými ich vanmi, v ktorých sme trepali dve na tri. A Kuko to robí „vychcane" - on si všetko zapisuje, úplne každú hovadinu.

spol.jpg

V rozhovore mi tvrdil, že potom z toho robí texty.

Áno. Použil naše veci, ktoré sme tam trepali, Miro im tam spieval nejaké „nugátoblues" a vznikol tam dokonca aj verš „Pásol kozy v Pásme Gazy". (smiech) Ani neviem, ako to prišlo a on si to v momente zapísal. Ale aby sme sa vrátili k téme - nemáme v šoubiznise ľudí, s ktorými by sme mali zlé vzťahy.

Kde vás môžu vidieť ľudia počas tohto roku?

Všetko možno nájsť na našej stránke, už teraz máme „zabukovaných" asi desať festivalov, čo je skvelé, nikdy predtým sme tak skoro obsadení neboli. K tomu chystáme nový album, opäť to bude bigbít s folklórnymi prvkami, vyjsť by mal do začiatku sezóny, aby sme ho mohli prezentovať priamo na koncertoch. Na jeseň zase chystáme turné s hosťom, ktorého zatiaľ neprezradíme.

Prečo?

Sú to len tipy, zatiaľ jednáme s viacerými. Ide o európske kapely a to je všetko, čo vám k tomu poviem.

Môže vám vydavateľstvo hovoriť do toho, ako bude vyzerať album?

Nie, všetko necháva na nás, do takých vecí nám nikto nikdy nekecal. Teraz sme si však vymysleli, že chceme producenta a oslovili sme Miša Kovalčíka, ktorý je náš kamarát a veríme, že nám pomôže. Je to veľký profík, má už čosi odskákané a disponuje nadhľadom, ktorý nikto z kapely nemôže mať.

Nám skôr pomáhajú iní ľudia, bez ktorých by Arzén nemohol fungovať a tým treba poďakovať. Bez nich by sme nemali zadarmo skúšobňu, mnohí nám pomohli aj finančne... Budem ich menovať - Fero Zicho, Jozef Mičo, Peter Juhás, Dušan Drobný, Juraj Vrábel, Roman Jurda, Miro Tomaškovič, Stanislav Fedor, Peter Cabadaj a obec Terchová.

To bolo ako ďakovačka na Slávikovi.

Možno áno, ale opakujem - bez týchto ľudí by Arzén neexistoval a ak máme šancu sa im poďakovať, radi to urobíme.

Dá sa vysvetliť, prečo Čechomor svojho času absolútne prevalcoval Čechy a u nás sa nič podobné nepodarilo?

3.jpgČesi majú veľkú tradíciu folku a to s tým veľmi súvisí, o Poľsku nehovoriac. Dva roky sme tam hrávali a je to úplne iné, ako si myslíme. Majú v tom dokonca investované obrovské financie. Navyše, ja by som Arzén s Čechomorom príliš neporovnával, pretože jediným spoločným menovateľom je len folklór, to je však všetko. Systém našej muziky je úplne iný.

Ak by som nás k niekomu prirovnal, tak skôr ku skupine Kabát. Sme totiž viac o rockenrolle ako o čistom folklóre. Čechomor predsa len inklinuje viac k husličkám, harmonike, k írskym motívom... Navyše, Čechomor nie je regionálny, hrá folklór z Čiech, Moravy i zo Slovenska, my sme výhradne „ultraterchovskí". Paľo sa u nás občas zamyslí, čo ešte použiť, keď sme už všetko terchovské „vybrakovali". Inak, kapely ako Arzén sú na veľmi tenkom ľade, lebo keď sa začne príliš lavírovať s ľudovými motívmi, je príliš veľké riziko skĺznutia do gýča a la Senzus.

Kde je tá čiara, kedy sa to už stáva gýčom?

Nie som povolaný, aby som to definoval, je to citlivá vec. Keby sme však hrali rytmus na spôsob „bum-čvach" a do toho refrén Tri dni ma naháňali, asi to bude gýč ako sviňa. Mimochodom, na jednom festivale nás už akýsi človek prirovnal k Senzusu, Paľa to vtedy strašne nasralo. (smiech) Netuším, ako k tomu dotyčný došiel, asi by mal ísť k ušnému.

Video: Klip ku skladbe Hoja hoja:

Čo by všetci tí kritici Senzusu dali za taký predaj albumov.

Treba si ujasniť, čo je k čomu určené. Senzus je normálna, štandardná zábavová kapela, vo svojom segmente na veľmi dobrej úrovni. Prídu a zahrajú svadbu, firemnú akciu, oslavu domova dôchodcov... Na to sú určení, robia to dobre, v tomto smere originálne. Iné zábavové kapely totiž prídu na rovnaké akcie s jednou „samohrajkou" nevalnej kvality a chcú na takej produkcii zarábať. Senzus to aspoň odohrá naživo, majú tu svoje miesto, a jednoznačne existujú ľudia, ktorých to baví počúvať. Určite by som ich teda nekritizoval.

Okrem toho, na mojej svadbe na Senzus tancoval celý Arzén. Mám doma usvedčujúce video a najpozeranejšia časť je práve táto. (smiech) Arzén však nikdy zábavovou kapelou nebol a nebude.

To znamená, že sa vyhýbate aj hraniu na súkromných večierkoch?

Robili sme ich, ale to boli skôr PR akcie na revanš našej firmy, ktorá nám vydávala CD. Nedávno sme hrali na súkromnej akcii aj v Tatrách, ale v globále sa tomu vyhýbame, lebo patríme skôr na rockové pódiá ako do firiem. Večierky v reštauráciách nemajú dušu, nič nám to nehovorí a ak tam ideme, tak len kvôli peniazom. Preto nepreferujeme ani kluby, nás lákajú otvorené priestory.

Čo sex, drogy a rockenroll? Platí to aj v dnešnom bigbíte?

To musí platiť, preto to predsa všetko robíme. Ale nie, jasné, že to k tomu patrí, ale našou drogou je maximálne tak alkohol, občas sa možno niečo udeje, v tomto smere v rámci Slovenska za nikým nezaostávame. Sme taký štandard a tie tri veci ani nepodceňujeme, ani nepreceňujeme. Najväčší problém je byť šoférom, v tomto smere by mohla byť pre muzikantov v legislatíve nejaká výnimka. (smiech) Miro by o tom mohol hovoriť, nie je nič horšie, ako robiť v Arzéne šoféra.

Poznámka: Rozhovor bol autorizovaný, Jaro Gažo v prepise nič nezmenil.

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu.

Poznáte vo svojom okolí zaujímavých ľudí, ktorí nie sú mediálne známi? Poznáte skutočné osobnosti? Ak áno, zašlite nám svoje tipy e-mailom na adresu karol.sudor@smeonline.sk a pomôžte nám zviditeľniť tých, ktorí si to zaslúžia.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Kultúra

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 20 157
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 873
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 546
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 947
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 402
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 401
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 924
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 558
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Milan Buno: Toto by si mali prečítať všetci, ktorých máte radi | 7 knižných tipov
  2. Samuel Ivančák: 75 rokov života s hudbou. Pavol Hammel jubiluje
  3. Radko Mačuha: "Ten obraz mi pripadá totálne nechutný. A to som volil progresívcov ".
  4. Erika Telekyová : Ivica Ďuricová: "Čo je raz na internete, už je tam navždy."
  5. Tupou Ceruzou: Národné menu
  6. Samuel Ivančák: Steven Wilson: Hudobník bez tvorivých limitov
  7. Erika Telekyová : Knižná novinka, ktorá nesmie chýbať u žiadneho milovníka Harryho Pottera
  8. Vladimír Hebert: Death of Love - Nešťastie v láske riešené motorovou pílou
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 289
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 655
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 453
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 035
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 462
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 378
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 332
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 436
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu