Bratislava 4. apríla (TASR) -
Pochádzal zo starého rodu Karajanissov z gréckej časti Macedónska. S titulom rytiera, ktorý jednému z jeho predkov prepožičal saský kurfirst Friedrich August sa v Salzburgu 5. apríla 1908 narodil aj jeho potomok, neskorší hudobný velikán, Herbert.
Študoval na prestížnom Salzburskom Mozarteu a hru na klavír ako aj dirigovanie na viedenskej Musikhochschule.
Ako dirigent debutoval roku 1927, keď v rakúskom Landestheatri dirigoval Fidelia. Od roku 1929 sa na päť rokov stal hlavným dirigentom v nemeckom Ulme. V Cáchách (Aachen) ho tiež vymenovali za hlavného umeleckého riaditeľa, v tom čase najmladšieho v Nemecku.
Koncerty s berlínskými filharmonikmi počas Hitlerovej okupácie a jeho údajná účasť v nacistickej NSDAP bola tŕňom v oku protinacisticky naladenému svetu a spojenci mu po vojne na krátky čas zakázali dirigovať. Už o dva roky (1953) však opäť dirigoval berlínskych filharmonikov. Stal sa tiež šéfom Viedenskej štátnej opery a úzko spolupracoval s Viedenským symfonickým orchestrom, Londýnskym filharmonickým orchestrom a milánskou La Scalou. Stal sa známy ako "hlavný hudobný riaditeľ Evropy".
Karajan inicioval prvú medzinárodnú dirigentskú súťaž v Berlíne. Nenechal si ujsť dirigovanie Straussovej Eine Alpensymfonie, ktorú ako prvú vôbec klasickú hudbu zaznamenali na kompaktný disk.
V roku 1965 začal filmovať svoj prvý operný film La Boheme spolu s Francom Zeffirellom.
V polovici 70 rokov ho začalo zrádzať zdravie. Choré platničky a mŕtvica ho na dlhé obdobie vyradili z tvorivej práce. S berlínskymi filharmonikmi si teda posledný raz zahral v roku 1989. Svoje vôbec posledné vystúpenie však venoval Viedenským filharmonikom.
Zomrel 16. júla 1989 v Salzburgu na zlyhanie srdca.
Karajan natočil veľké množstvo gramofonových platní a CD, napríklad so spoločnosťou Decca Records/London, s EMI i s Deutsche Grammophon. Považovali ho za jedného z najväčších "mágov zvuku" vôbec. Jeho poslednou nahrávkou bola Brucknerova 7. symfonie s Viedenskými filharmonikmi.
chor bar
