V najnovšej inscenácii SND dostáva divák dvojnásobnú porciu textu.
Dramatizácie národných próz patria k povinným jazdám azda všetkých národných divadiel, to slovenské siahlo tentoraz po Kukučínovom Dome v stráni.
Peter Pavlac sa pokúsil dostať do divadla aj autorské komentáre či vnútorné monológy postáv. Hlavnými rozprávačmi príbehu sa tak stali statkárka Šora Anzula a sedliak Mate Berac, ktorých deti sa do seba zaľúbili aj napriek rozdielnemu postaveniu ich rodín.
Komentáre sú niekedy zbytočné
Prozaické prvky sa však dostávajú aj do samotných dialógov. Pri záverečnej scéne rozchodu Nika a Katice, pri ktorej by normálne nemalo zostať jedno oko suché, hovorí Katica to, čo jej povedal Niko, Niko zasa, čo si myslí, že si myslí Katica.
Je to síce zaujímavý prístup, režiséra i hercov však stavia pred otázku, čo majú mladí pri recitovaní komentárov robiť. Divák takto navyše dostáva dvojnásobnú porciu textu. Niekedy komentár predstavuje pridanú hodnotu, inokedy sa zasa zbytočne opisuje to, čo by sa dalo zahrať drobným gestom. Bežne zdramatizované rozhovory dopadli často divácky zaujímavejšie ako pasáže, pri ktorých sa priveľmi experimentovalo s formou.
Podobný princíp už použil Peter Pavlac aj pri dramatizácii Timravinej poviedky Veľké šťastie. Tam boli však komentáre postáv viac zdôvodnené Timravinou iróniou i prítomnosťou postavy, ktorá ju repezentovala.
V tomto prípade nebola tichá prítomnosť lekára-autora s jedinou vetou vypovedanou na záver veľmi dramaticky účinná.
Špičkové výkony Vášáryovej a Geišberga
Produkcia stojí na prirodzenej hereckej autorite Emílie Vášáryovej. Jej Šora Anzula je hrdá i ľudská zároveň, herečka si môže túto postavu pripísať do svojho top zoznamu. Výborným partnerom jej bol Marián Geišberg ako zemitý Mate Berac.
Scénografia Jozefa Cillera však nijako neodčlenila ich rozdielne svety, hoci konflikt medzi svetom statkárov a sedliakov je pre tento príbeh kľúčový. Nepodarilo sa jej ani doniesť na javisko trochu žiarivého slnka z Dalmácie.
Masové scény s množstvom štatistov sú síce vizuálne impozantné, ani im sa však nepodarilo dodať statickej produkcii žiaducu dynamiku.
Krásnu rolu Nika Dubčiča Ján Koleník nezahodil, spornejšie vychádza herectvo Kristíny Turjanovej v úlohe Katice, ktorá je jednofarebne napätá až nahnevaná. Aj jej oblečenie nie najšťastnejšie zdôrazňovalo viac jej nemotornosť než krásu.
Produkcia teda ukázala stavovské rozdiely, romantická láska akoby nezafungovala. Väčšina hereckých výkonov bola v slušnom štandarde Národného divadla. Jedna z kľúčových postáv príbehu, stará Jera v podaní Anny Maľovej však nemala potrebný sedliacky ráz.
Kukučínov román Dom v stráni sa dočkal múdrej, miestami aj vtipnej, dobre čitateľnej inscenácie, ktorej však chýbalo väčšie príbehové, intelektuálne či emotívne napätie.
Recenzia/divadlo
Činohra SND Martin Kukučín, Peter Pavlac: Dom v stráni.
Réžia: Ľubomír Vajdička. Dramaturgia: Peter Pavlac. Scéna: Jozef Ciller. Kostýmy: Milan Čorba. Hudba: Peter Mankovecký.
Hrajú: Emília Vášáryová, Ján Koleník, Marián Geišberg, Anna Maľová, Kristína Turjanová, Erika Havasiová, Peter Trník, Ivana Kuxová, Juraj Slezáček, Soňa Valentová - Hasprová, Andrea Sabová/Barbora Švidraňová, Richard Stanke, Ondrej Kovaľ, Matúš Krátky.
Premiéra 5. apríla v sále Činohry SND.
