Deväťdesiate roky priniesli na americkej hudobnej scéne viacero výrazných talentov. Ku Kurtovi Cobainovi, Eddiemu Vedderovi alebo Jeffovi Buckleymu treba priradiť aj hiphopového podivína Becka.
Tento americký pesničkár, ktorý vo svojej hudbe spojil doslova nespojiteľné, sa pripomína reedíciou svojho najslávnejšieho albumu Odelay z roku 1996. V booklete tohto CD, ktoré je rozdelené na dva disky a obsahuje množstvo raritného nevydaného materiálu, sú rozhovory s dnešnými tínedžermi, odpovedajúcimi na otázku, či poznajú nejakého Becka.
Odpoveď na deväťdesiat percent znie: Nie! Prieskum hovorí o tom, že medzi mládežou nie je Beck Hansen (narodený v roku 1970 v Los Angeles) taký obľúbený ako v minulosti, ale jeho nové albumy si stále zachovávajú svoju hravosť ako jeho prvotiny.
Keď v roku 1994 vletel Beck do hitparád slávnou piesňou Looser, kritici ho označovali za autora jediného hitu a predpovedali mu krátku budúcnosť. Beck sa však zavrel do štúdia v spolupráci s producentmi z Dust Brothers, prišiel s albumom Odelay, ktorý sa dnes v anketách zaraďuje medzi 100 najlepších albumov poslednej dekády. A pritom si zachoval svoju šialenosť a iróniu.
Popísať jeho hudbu je takmer nemožné. Je to obrovský guláš, ktorému dominujú hiphopové rytmy, podivné zvuky, sample zo starých platní, absurdný rapový spev. Jeho ironické piesne, v ktorých sa mihnú všetky hudobné štýly od country až po latino, sprevádzajú ešte bláznivejšie videoklipy. Za jeho umelecké vlohy môže pravdepodobne jeho rodina. Beckov otec je hudobný skladateľ, mama sa mihla vo Warholovej Factory a dedo bol členom avantgardného združenia Fluxus.
Beckova hudobná osobnosť má aj inú tvár. Málokto vie, že začiatkom deväťdesiatych rokov sa pokúšal presadiť ako folkový a bluesový pesničkár. K svojej akustickej gitare sa neskôr vrátil na albumoch Mutations a Sea Change. Ten druhý napísal za dva týždne, zronený z rozchodu so svojou prvou ženou. Pochvalu mu zložilo viacero známych osobností svetovej popmusic. Jeho pieseň Rowboat zaradil na svoj album Johnny Cash. Tom Petty zas si vybral pesničku Asshole.
Beck svoj bizarný pohľad na svet prenáša aj na pódium. Koncertuje zásadne v saku, jeho muzikanti musia mať popri hraní zvládnutú aj choreografiu. Je určite prvý hudobník, ktorý sa počas koncertu na pódiu navečeral a prekonal tak aj legendárnych The Faces, ktorí mali na svojich vystúpeniach bar aj s barmanom.
Začiatkom druhého tisícročia sa Beck vrátil na albumoch Guero a The Information k svojmu elektronickému soundu. V súčasnosti je v štúdiu, kde spolu so známym producentom menom Danger Mouse pripravuje nový album. Čím nás teraz prekvapí?
