Dobrodružstvá divy a toreadora. To je hádam dostatočne hrozný názov na to, aby ste na také divadelné predstavenie nešli. Ale na nedeľu večer sa v Paríži len ťažko zháňajú lístky, preto sme prijali aj toto. Načančané fotografie spôsobili, že sme tomuto operetnému predstaveniu pripisovali dvojpercentnú šancu na úspech. S tým, že všetko, čo sa v malom divadielku Gaité Montparnasse udeje, nás už môže iba milo prekvapiť.
Prvé minúty kopírovali očakávania. Preafektovaná gestikulácia ako herectvo, kartónový somárik, býčie chvosty a srdce na odhalenej (mužskej) hrudi ako rekvizity.
Po čase však začala z predstavenia prenikať láska k operete a čistá radosť zo spievania. Bolo to záhadné, ale z dvoch percent bolo zrazu sto. Obaja speváci, Raphalle Farman a Jacques Gay, boli výborní a po predstavení si prišli s divákmi pokecať. Hneď sme pochopili, prečo sa malému divadielku na záver klaňali veľkolepo ako v Opere Garnier tam sú doma, túto bokovku spravili len preto, že sú rozcestovaný pár a oni chcú byť spolu čo najviac.
A tiež preto, aby vrátili operete zabudnutý záujem a aby slávne a pekné skladby sa nenáročným spôsobom dostali aj k deťom. Sedemdesiatročný a asi najstarší pán v hľadisku na to vzápätí zareagoval: Nabudúce prídem aj so synom!