BRATISLAVA 11. apríla (SITA) - Stella Zázvorková sa narodila 14. apríla 1922 v Prahe. Pochádzala z umeleckej rodiny - jej otec Jan Zázvorka bol architektom a starší brat Jan, ktorý zomrel v roku 1991, patril k najvýznamnejším filmovým a televíznym scénografom. Vyštudovala francúzske lýceum a veľmi dobre ovládala sedem cudzích jazykoch, dokázala sa ale vraj dohovoriť deviatimi. Absolvovala hereckú školu E. F. Buriana a počas vojny hrala v Divadle pro mládež M. Mellanové a v divadle Větrník. V rokoch 1945 - 1948 pôsobila v Divadle satiry, potom bola členkou Realistického divadla a Armádního uměleckého souboru. V roku 1955 ju Jan Werich angažoval do Divadla ABC, v roku 1962 sa stala členkou Městských divadel pražských, kde hrala až do 90. rokov.
Celý život účinkovala najmä v komediálnych žánroch, kde sa výrazne uplatňoval jej osobitý herecký typ. Populárna sa stala vďaka častému účinkovaniu v rozhlase, televízii i množstvu postáv vo filmových komédiách. Jej "živelná" komika sa uplatnila najmä v 50. a 60. rokoch v takzvaných estrádnych programoch. Svojím výnimočným komediálnym talentom si získavala pozornosť divákov i kritikov už na začiatku hereckej kariéry. Na javisku sa udomácnila ako predstaviteľka svojráznych ľudových typov, prostorekých a hašterivých žien, domovníčok, ale aj láskavých mamičiek a babičiek. Patrila aj k popredným rozhlasovým komikom a bola vynikajúcou rozprávačkou humorných príbehov a vtipov. Pri stvárnení postáv rada využívala aj svoj "plnoštíhly" vzhľad a pokiaľ to text dovoľoval, vždy do neho vložila niečo zo svojej životnej múdrosti a skúseností. Okrem spomínaného majstra Wericha hrala aj po boku ďalších popredných českých hercov: Lubomíra Lipského, Miloša Kopeckého, Jiřího Sováka, Vlastimila Brodského i Vladimíra Menšíka.
Filmografia tejto držiteľky dvoch ocenení za celoživotné dielo - divadelnej Thálie i filmového Českého leva, je nekonečná. Počas kariéry stvárnila vyše 180 filmových a televíznych postáv. Hrala v mnohých majstrovských dielach českého filmového priemyslu už v 50. a 60. rokoch. Objavila sa napríklad vo filmoch Hudba z Marsu (1955), Anděl na horách (1955) i v spracovaní kultového románu Dobrý voják Švejk z roku 1956. Jej ďalšie postavy pochádzajú napríklad z filmov: Procesí k panence (1961), Tři chlapi v chalupě (1963), Limonádový Joe aneb Koňská opera (1964), Svatba jako řemen (1967), Šíleně smutná princezna (1968), Zabil jsem Einsteina, pánové (1969) alebo Skřivánci na niti (1969).
Sedemdesiate roky patrili v jej podaní ku klasikám českej kinematografie: Arabela (1979), Jak se budí princezny (1977), Což takhle dát si špenát (1977), Jak vytrhnout velrybě stoličku (1977), Jak utopit dr. Mráčka aneb Konec vodníků v Čechách (1974), Dívka na koštěti (1971), Ženy v ofsajdu (1971), Čtyři vraždy stačí, drahoušku! (1970) alebo Pane, vy jste vdova! (1970).
Z deväťdesiatych rokov si ju diváci určite pamätajú z rozprávok Z pekla štěstí (1999), Kouzelný měšec (1996), televízneho seriálu Arabela se vrací (1990), ale aj z veľmi úspešných filmov - oscarového Kolju (1996) a dnes už kultového filmu Pelíšky (1998). Jednu zo svojich najväčších postáv si zahrala v roku 1984 vo filme Zdeňka Míku Oči pro pláč.
Na film nezanevrela ani v novom tisícročí. Posledný film, ktorý dokončila, bol Román pro ženy (2005) Filipa Renča. Za postavu Emílie vo filme Babí léto (2001) si odniesla Českého leva a objavila sa aj vo filmovom spracovaní balád Karla Jaromíra Erbena Kytice z roku 2000. Ešte týždeň pred smrťou nakrúcala snímku Hrubeš a Mareš jsou kamarádi do deště (2005).
V roku 2000 dostala divadelnú cenu Thálie za celoživotné dielo v oblasti činohry. V roku 2003 získala čestnú televíznu cenu TýTý. Okrem Českého leva za film Babí léto, dostala v roku 2005 aj leva za dlhoročný umelecký prínos českému filmu.
Vydala sa len raz v živote. Jej manželom sa v roku 1946 stal Miloš Kopecký. Napriek tomu, že ich manželstvo trvalo len rok, ich spoloční priatelia dodnes tvrdia, že sa milovali celý život, ale nedokázali spolu žiť. Ich dcéra Jana už v mladom veku trpela veľkými depresiami. Keď sa Stella jeden večer zdržala v divadle, šestnásťročná Jana spáchala samovraždu.
Zázvorková zomrela 18. mája 2005 vo svojom byte v Prahe-Dejviciach. Príčinou bol, podľa zverejnených informácií, infarkt.
Spracované podľa: www.csfd.cz, zivotopisyonline.cz, cs.wikipedia.org, www.osobnosti.cz.
