Je výtvarník, ktorého zaujímajú počítačové bajty, Biblia a slovenskí hrdinovia. Momentálne vystavuje s ďalšími umelcami v Považskej galérii umenia v Žiline na prehliadke Kde sa stala chyba? a volá sa MATÚŠ LÁNYI.
Vo svojej tvorbe reagujete na dnešnú konzumnú spoločnosť. Aký je váš pohľad na ňu?
„Nemám sociologické vzdelanie, ale nechcem vidieť spoločnosť úplne negatívne. Trochu mi však prekáža myšlienkové prázdno niektorých mladých ľudí, a to, že rezignovali na vzdorovitosť a snahu vymaniť sa z virtuálnej reality.“
Zahrávate sa s kontroverznosťou, napríklad vaše dielo Ježiš Superman vyvolalo diskusie. Dokážete zniesť kritiku?
„Kritika sa nepočúva ľahko ani mne, ale so Supermanom to nebolo až také zlé. Ľudia si mysleli, že sa stotožňujem s tým, čo na obraze pôsobilo dehonestujúco. Ale ja som iba podčiarkol podobnosť príbehov Krista a Supermana. Príbeh Supermana je dokázateľne inšpirovaný posolstvom príbehu Ježiša Krista, tak ako množstvo ďalších príbehov západnej civilizácie.“
Prečo vás biblia a príbehy v nej obsiahnuté inšpirujú?
„Biblia je pre mňa tematicky nevyčerpateľná, ale nechcem byť len vykrádačom jej obsahu.“
V týchto dňoch vystavujete v Žiline časť tvorby, ktorá spája práve výjavy z Biblie a počítačového systému Windows. Je to spôsob, ako osloviť mladú generáciu?
„Vizuál počítačového systému som nezvolil preto, že je atraktívny a rozšírený. Windows má inteligentne vybudovanú hierarchiu, ktorá stojí na jeho základnej stavebnej jednotke bajte. Ten je sám nositeľom informácie, a keď sa spojí s iným bajtom, vytvorí sa nová informácia. Podobné je to u ľudí. Aj náš spoločenský systém má hierarchiu a pravidlá, jeho základnou jednotkou je človek. Windows ovláda externý element – kurzor, teda transcendentno, ktorého správanie je pre systém nepredvídateľné. Aj náš svet stojí na princípe transcendentna, je podľa mňa ovládaný niečím nepoznaným a nepochopiteľným. Cyklus Windows-obrazov poukazuje na tieto paralely.“
Na čom pracujete teraz?
„V prvom rade sa snažím prekonať frustráciu z toho, že popri normálnom rentabilnom zamestnaní mi nezostáva dostatok času na tvorbu.
Mnohí umelci sa po podobnej frustrácii vzdávajú tvorivej činnosti. Hrozí vám to?
„Neubúda chuť, ale čas. Ako umelec sa momentálne zaoberám tým, ako sa obrazovo dá manipulovať národnými dejinami Slovenska a konfrontujem to s dejinami kresťanstva.“
O čo ide?
„Tieto vizuálne konfrontácie slovenských hrdinov a hrdiniek alebo mýtu o Slovákoch ako o hrdinskom a utláčanom národe vo mne vyvolávajú potrebu ironickej oslavy všetkého národného v duchu propagandy. Prostredníctvom národného kódu generujem fiktívne historické predmety, ktoré dokumentujú našu identitu. Mapu Slovenskej republiky napríklad zobrazujem ako Zasľúbenú zem a Slovákom tak vtláčam úlohu Vyvoleného národa na čele s kráľom Dávidom, teda Jánošíkom aj ostatnými duchovnými či ideovými vodcami a pastiermi.“
Rád sa hráte s iróniou?
„Ironizujem významnú úlohu nášho malého národa pri vzniku kľúčového kresťanského príbehu o stvorení sveta. Tak reagujem aj na súčasné povýšenie príbehu Jánošíka na dogmu.“
Ľudia si mysleli, že sa stotožňujem s tým, čo na obraze pôsobí dehonestujúco.
Ja som však iba podčiarkol podobnosť príbehov Krista a Supermana.
 |
Autor: Mária Dudičová (Autorka je publicistka)
