Zdá sa, že publikum si koncert užilo, čo kapela?
Tiež sme sa bavili.
Nehráte tu prvýkrát, vždy vás ľudia prijali takto dobre?
Ale áno, vždy. Nielenže ľudia poznajú moju hudbu, ale už sa stali skutočnými fanúšikmi. Som veľmi šťastný, keď môžem hrať na Slovensku.
Na koncerte rád vtipkujete a pohrávate sa s publikom. Už sa niekedy stalo, že vám to ľudia „nekúpili"?
Vždy to vychádza. Ľudia môžu vždy počúvať vašu hudbu doma, nemusia preto chodiť na koncert. Môžu ísť do kina, do reštaurácie. Keď sa už vyberú na koncert, potrebujú, aby ste im dali niečo navyše. Som zabávač, to je moja povaha. A každý na koncerte sa chce baviť, smiať.
Džez sa hrá v Amerike v kluboch, v Európe hlavne na veľkých festivalových pódiách. Prečo je to tak?
Asi preto, že Európania vo všeobecnosti viac oceňujú hudbu ako Američania. Napríklad táto kapela - každý jej člen žije v New Yorku a oveľa viac si nás vážia v zahraničí než doma, to je fakt. Neviem prečo, možno je to dané kultúrou, históriou.
Radšej teda hrávate v Európe?
Určite. Oveľa radšej než v Amerike. Tam žijem, nechcem tam robiť ešte aj turné (smiech).
Mali ste niekedy čas vypočuť si aj nejakých našich hudobníkov alebo vždy prídete rovno na pódium?
Včera som sa šiel pozrieť na miestnych hudobníkov v klube, ktorý bol práve otvorený. Ako sa volá...? Má číslo v názve. Niektorí boli celkom dobrí. A dobrí muzikanti tu boli aj dnes. Počúval som bubeníka (Ján Fabrický - pozn. redakcie), ktorého som dokonca pred 15 rokmi stretol v Los Angeles. Niektorých vašich muzikantov aj osobne poznám. Moja dobrá priateľka je speváčka Misha.
((video))
Práve som sa chcel na to spýtať, ako ste sa dostali k spolupráci s ňou na albume 13 000 krát?
Sme dobrí priatelia už viac ako tri roky. Raz sme sa stretli, práve keď pripravovala novú platňu, tak ma poprosila, či by som na nej neúčinkoval.
Dnes ste prišli so septetom, už ste tu boli aj v inej zostave, v Hradci ste mali minulý rok veľký band, hrali ste s Patom Methenym... Na čom všetkom pracujete teraz?
Rád pracujem na rôznych projektoch, hocikedy ma niekto prizve. Som veľmi šťastný človek, lebo mám príležitosť hrať s veľa skvelými muzikantmi. Stále hrávam s Mikom Sternom, Patom Methenym. Hrával som s Bobbym McFerrinom, Georgom Bensnom, Herbie Hancockom, Chickom Coreom, legendárnym Joeom Zawinulom, Michaelom Breckerom. Je doslova požehnanie, že som s nimi mohol hrať a hlavne učiť sa pri nich. Pretože hudba je jedna z tých škôl, ktoré sa nikdy nekončia. Zakaždým, keď hráte s novým spoluhráčom, otvoríte svoje uši a srdce, naučíte sa veľa. Budem študentom hudby do konca života.
Niekedy sa stane, že člen kapely z nej musí odísť, pretože nenapreduje tak rýchlo, aby stačil ostatným hráčom. Ako sa vyrovnávate so situáciou, keď niekto musí byť „vyhodený"?
V hudbe nemusíme byť všetci kovboji. Nie každý môže byť ostrostrelec, vždy treba aj niekoho, kto ochraňuje bránu. Takže sa na to nepozerám ako na súťaž, prosto hľadám skupinu. Najdôležitejšie je, čo ide von. Nevnímam v hudbe úrovne, osobné úspechy a výkony. Vždy potrebujete skupinu. Preto považujem za svoj najväčší cieľ byť schopný hrať s inými ľuďmi na akejkoľvek úrovni. Keď hrá každý svoj part, aký mu prislúcha, sme vlastne všetci na rovnakej úrovni.
Basová gitara nie je najčastejšie sólový, skôr podporný nástroj. Vy ste ju vo vašej zostave dali do popredia. Ako ste to dosiahli?
Stalo sa to prirodzene. Ja som sa narodil ako vodca. Dal som dokopy prvú kapelu, keď som mal sedem rokov. Vždy som mal svoju skupinu, ešte keď som hrával na balafón, potom na gitaru, aj keď som hral na organ v kostole. A aj keď som prešiel na basgitaru, dostal som sa do popredia prirodzene. Ľudia sa rodia dobrými vodcami, iní nie. Keď vidíte zlého, hneď viete, že ním nemá byť. Napríklad George Bush (smiech). Aj keď sa lídrom nestanete zo dňa na deň, musí to byť vo vašej duši. Je ťažké vysvetliť, čo to je.
Čo máte teraz v pláne, na čo sa môžeme tešiť?
V blízkej budúcnosti? Hlavne hrať hudbu (smiech). Skončíme toto turné koncom mesiaca, potom budem tráviť trochu času s deťmi. Počas leta idem na turné po Európe s mojimi dvoma priateľmi. Potom si zoberiem trochu voľna na dokončenie novej platne. Práve sa dokončujú práce na mojom štúdiu v New Yorku. Kým sa tam vrátim, má byť hotové. Človek, čo ho pre mňa pripravuje, mi povedal: „Keď sem vkročíš, už nikdy to štúdio neopustíš a nebudeš chcieť hrať inde."
Ale to sa vám nemôže stať, to nie je pre vás. Vždy sa vrátite medzi ľudí, že?
To povedal on. Ani mi nechce poslať fotky. Ale keď sa vrátim, a bude štúdio hotové, potrebujem tam dokončiť novú platňu. Začiatkom roku 2009 idem na turné so Stevom Gaddom a skvelým mladým gitaristom Silvanom Lucom. Potom budem robiť čokoľvek sa pritrafí. Prídem na Slovensko a budem hrať pre vaše úžasné publikum. A hocikde inde. Som skrátka rád, že som tu. Chcem sa baviť, kým som nažive, o tom to je. Potom si toho už veľa neužijem (smiech).
Na budúci mesiac sem príde Bobby McFerrin. Vaša spolupráca s ním je u fanúšikov veľmi obľúbená. Keď sem už chodíte tak často, nezastavili by ste sa odohrať s ním pár pesničiek?
S Bobbym? Kedy tu bude, v máji?
Áno, sedemnásteho.
Škoda, vtedy nemôžem, to budem v Ghane. Prosím, pozdravte ho odo mňa, je to úžasný človek a talentovaný hudobník. Mal som šancu hrať s ním na turné pred pár rokmi. Je to čarodejník. Určite sa na neho choďte pozrieť, vždy so sebou nosí nejaké prekvapenia.
Povedali ste zopár pekných vecí o Slovákoch počas koncertu. Chceli by ste ešte niečo odkázať našim čitateľom?
Že sa na vás veľmi teším nabudúce, lebo som sa dnes skvele bavil. Keď som vystúpil na javisko, bol som skutočne unavený z dlhej cesty, ale vy ste mi to veľmi uľahčili. Držte sa. Vy tu v Bratislave ste najlepší speváci... z celého Slovenska (smiech).
