Tallin 16. apríla (TASR) - Animovaný film Horton, v ktorom rovnomenný sloník zachraňuje životy ľudí žijúcich v maličkom imaginárnom mestečku Whoville (Ktosice), vzbudil u Estóncov nečakanú sentimentálnu reakciu a reminiscenciu na ťažké historické časy počas okupácie Rusmi.
Film je podľa Estóncov alegóriou ich minulosti v období, keď sovietske tanky v roku 1940 vtrhli do pobaltskej krajiny a deportovali tisícky nevinných ľudí do sibírskych gulagov.
Hlavnou postavou filmu je dobrosrdečný sloník Horton, ktorému raz padne do nosa smietka prachu, ktorá rozpráva. Celkom logicky sa domnieva, že chyba je v jeho hlave a že sa zbláznil. Horton sa nezbláznil, pretože v smietke je ukryté maličké mestečko Ktosice, v ktorom žijú malinkí Ktoviečikovia. Snímka má v týchto dňoch premiéru aj na Slovensku.
Vo filme sa objavuje hrozný sup Vlad, v estónskom dabingu i pôvodnom znení, rozprávajúci silným ruským akcentom.
Najsilnejším pripomenutím dejinných udalostí v Estónsku je podľa divákov scéna, v ktorej ohrození obyvatelia mestečka začnú spievať pieseň veľmi podobnú tej, ktorú na námestiach spievali Estónci v 80. rokoch v odpore proti Sovietskemu zväzu.
"Žiť v smietke je naša pýcha a česť, chcem ostať len v smietke prachu," sú slová estónskej revolučnej piesne, ktoré použili vo filme.
Podľa kritikov film zbytočne vnáša neznášanlivosť do napätých vzťahov medzi Estóncami a Rusmi, ktorí v krajine tvoria až štvrtinu populácie.
"Vytváranie nepriateľa je prirodzenou súčasťou estónskej spoločnosti a táto vlastnosť sa prirodzene prenáša aj na deti," povedala psychologička Julia Mayerová pre denník Pealinn. "Ak niekto nemá nepriateľa v skutočnom živote, nájde si ho symbolicky na plátne," citovali noviny psychologičku.
Film sa v Estónsku premieta od marca.
