V bratislavskom Slovenskom národnom múzeu - Prírodovednom múzeu vrcholia prípravy interaktívnej výstavy Človek v čase a priestore, ktorá prezentuje človeka ako súčasť živočíšnej ríše. Návštevníci budú mať možnosť dozvedieť sa zaujímavosti o vývoji a preme
BRATISLAVA 16. apríla (SITA) - nách ľudského tela, získať obraz o DNA minulých i prítomných generácií, alebo spoznať každodenný život našich predkov. Pre verejnosť bude sprístupnená od 22. apríla do 30. júna v Slovenskom národnom múzeu (SNM) na Vajanského nábreží v Bratislave. Agentúru SITA o tom informovala Markéta Plichtová zo SNM
Výstava sa zaoberá človekom Homo sapiens sapiens, ktorý z prírodovedeckého hľadiska tiež patrí do systému živočíchov. Náš druh sa menil v čase a postupne osídlil skoro celý svet. Vďaka svojim výnimočným schopnostiam, ktoré však niekedy neskromne preceňuje, dokáže meniť svet k lepšiemu, ale ho aj úplne zničiť.
Výstava pozostáva zo štyroch častí. Prvá sa venuje najmä čítaniu z ľudských kostí. Ľudská kostra dokáže pretrvať aj milióny rokov a podľa pradávnych nálezov môžu vedci vypátrať, ako vyzerali a ako žili naši predkovia. Kostra je posledným fyzickým záznamom ľudského jedinca a zdrojom informácií, ktorý možno rozlúštiť pomocou rôznych fyzikálno-biochemických metód. Mäkké časti ľudského tela môžu pretrvať aj niekoľko tisíc rokov v mumifikovanej podobe. V tejto súvislosti bude určite zaujímavým exponátom čiastočne rozbalená egyptská múmia z pohrebiska kráľovských robotníkov a staviteľov pyramíd v Deir el-Medine.
Druhá časť výstavy je venovaná vývoju človeka a pokúša sa vysvetliť, akými zložitými premenami človek prechádzal počas minulých miliónov rokov. Línia našich predchodcov nie je iba jednoduchou niťou, na ktorej nasledujú jeden za druhým ako koráliky. Mnohí z rôznych rodov a druhov žili v určitých obdobiach súčasne.
Postavenie človeka v systéme živočíchov a jasnejší obraz dávnych ľudských migrácií sa vykryštalizovali za posledných dvadsať rokov najmä vďaka porovnaniu genetického materiálu (DNA) pravekých, historických a žijúcich populácií. Preto sa tiež tretia časť výstavy venuje človeku a dedičnosti.
Štvrtá časť sa zaoberá bežným životom našich nedávnych predchodcov - lovcov mamutov – a samozrejme aj ich kamenným nástrojom, ktoré boli svedkami života človeka a jeho predkov ešte pred miliónmi rokov. Podľa tvaru týchto nástrojov, ktoré sa zachovali dodnes, možno určiť, z ktorej kultúry pochádzajú a ktorí ľudia, kedy a ako ich asi používali. V priebehu storočí a tisícročí sa človek menil nielen fyzicky, ale aj svojím spôsobom rozmýšľania. Objavujú sa rôzne výtvarné diela, ktoré môžu niečo prezradiť o symbolickom spôsobe
Výstava je druhou realizovanou z radu troch interaktívnych výstav v rámci projektu Dotyky poznania v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, ktorý je podporovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja.
