Mohli sme vyraziť až po robote, k tomu ešte zápchy. Že nám to nebude prepáčené, sme zistili 15 minút po začatí predstavenia. V brnianskom Divadle Bolka Polívku hral Jaroslav Dušek. Postavil nás zočivoči nemilosrdnej uvádzačke.
Máme odložené lístky, vravíme. Ale pokladňa je zavretá, funguje iba polhodinu pred predstavením. Môžete počkať na prestávku, potom vás môžem pustiť, keď to máte dohodnuté, znie odpoveď. A nemôžete nás pustiť hneď? Kdeže, veď nemáte lístky.
Cez prestávku zabúdame na kafkáreň a z balkóna sa ladíme na druhú polovicu predstavenia Vyčesané sprchové kouty.
Jardu Duška drží vlastný živel, do ktorého mu zabŕdajú hudobní kolegovia Pjér la Šéz a Zdeněk Konopásek. Rozvíja sa manželská téma. On a ona by chceli mať dieťa, namiesto toho majú krtka. Z toho sa vykľuje napríklad pieseň o tom, ako „pudy ukážou ti, kudy z manželský nudy“. Diváci sa bavia, divadelníci tiež. Potlesk jasne hovorí, že publikum najviac miluje chvíle, keď sa mu Dušek priamo venuje, keď naň reaguje. Dôvtipne, noblesne, majstrovsky, ako to dokáže empatický človek s talentom a schopnosťou príťažlivo sprostredkovať vedomosť.
Aj mestskí policajti boli hotoví, najradšej by s ním utekali na pivo. Nakoniec sa mu s nefalšovaným obdivom ponúkli, že mu aspoň postrážia auto, kým si ho dá.