Na záver najslávnejšieho dielu seriálu Tridsať prípadov majora Zemana, ktorý sa volá Studňa, sa dozviete, že práve „zasedá úvé a je nějaký tóčo, Dubček prej padl“. Studňa sa dostala na jedno dévedéčko s predchádzajúcim dielom, ktorý ukazuje, do čoho spadol (pre mnohých) kultový hrdina nedeľňajších dopoludní v československej televízii 80. rokov počas Pražskej jari.
Zo Studne som si, asi ako aj väčšina ostatných, pamätal najmä nepríčetného starca hojdajúceho sekerou. Tak som sa vtedy bál, že až teraz som zistil, že celú hororovú atmosféru robia iba sláčiky génia filmovej hudby Zdeňka Lišku. Príbeh je iba sfušovaná detektívka s paródiou na akčné scény a s propagandistickými drístmi. Najväčší strach dnes ide z rečí o predstave socíkovskej spravodlivosti v podaní prchkého prešediveného kriminalistu.
Ešte mrazivejší je diel Mimikry, kde to scenár naraz zrátal únoscom lietadla a undergroundovej skupine Plastic People of the Universe. Ešteže na úvod dévedéčok, ktoré sa dajú kúpiť v Lacných knihách, sa na pár sekúnd objaví upozornenie o vzniku seriálu v totalitnom režime.