Uzavrel zmluvu na 150 miliónov dolárov so spoločnosťou Live Nation, ktorá zastupuje aj Madonnu a U2.
Live Nation je mix koncertnej agentúry a hudobného vydavateľstva, raper bude mať teda pod jednou strechou organizovanie koncertov a tiež predaj hudobných nahrávok a merchandisigu - tričiek, čiapok a podobných suvenírov. Megastar Prince nechal minulý rok svoj nový album Planet Earth distribuovať ako prílohu novín Mail On Sunday v počte takmer troch miliónov kusov zadarmo.
Na jeseň urobil sériu 21 pompéznych koncertov v Londýne. Čo z toho vyplýva? Že počas minulého roka sa situácia na trhu s CD prudko obrátila a obchod sa stal nerentabilným. Trh s cédečkami, ako sme ho poznali doteraz, je postavený na hlavu. Príčiny sú všeobecne známe. Najrozšírenejším spôsobom počúvania hudby sa stali malé prehrávače audioformátov, najčastejšie MP3, a hudbu si ľudia masovo sťahujú z internetu.
Kedysi umelec vydal album a urobil na jeho podporu turné. Dnes to funguje opačne. "Poslucháči prestali zhromažďovať cédečká. Už ani nestíhajú počúvať to množstvo hudby, ktoré majú doma. Radšej zbierajú zážitky a svoje peniaze míňajú na živé koncerty," hovorí Elek Kubicsko, majiteľ obľúbeného CD bazára Nepál v centre Bratislavy, ktorý nedávno zanikol. "Samozrejme, cédečká sa neprestali distribuovať, ale stali sa skôr súčasťou merchandisingu, vecí, ktoré si ľudia kupujú po koncertoch."
Nosič, ktorý obmedzuje
Veľké vydavateľstvá a úspešní umelci začali biť na poplach, pretože v dôsledku nelegálneho šírenia hudby im utekali zisky. Reštriktívne opatrenia sa ukázali ako úplne neefektívne, jediná možnosť bola prispôsobiť sa situácii a, povedzme, myslieť lokálne, nerozhodovať o všetkom zo zahraničia. "Veľké vydavateľské domy takzvaní ,majors' si však príliš zvykli na to, že obrat je dobrý," hovorí Kubicsko. "Sú menej flexibilné, ťažko reagujú na situáciu."
Šéfkou menšieho slovenského vydavateľstva Slnko Records je hudobníčka a speváčka zo skupiny Longital Jana Lokšenincová, známejšia pod prezývkou Šina. Kým vydavatelia zvyčajne plačú, že cédečká sa nepredávajú, Šina takúto nostalgiu necíti. "Možno to bude znieť zvláštne od malého vydavateľa, ale ja by som cédečká úplne vylúčila," hovorí. "Je to nosič, ktorý podľa mňa v umeleckom procese skôr obmedzuje. Pri prvých štyroch alebo piatich albumoch sme cítili úzkosť, keď sme dali vylisovať CD alebo vytlačiť obal, vždy sme sa báli, že tam niečo zabudneme alebo neurobíme dobre a táto chyba sa rozmnoží na stovky nosičov. Vydať niečo na CD je definitívna vec, bez možnosti opravy. Internetové vydávanie je oveľa pružnejšie. Napríklad niekto vydá sériu pesničiek a zistí, že jedna nefunguje, tak ju nahradí inou. Tvorivý proces takto môže byť plynulý. Netvrdím, že nemá pôvab niečo ukončiť a začať niečo úplne nové, ale súčasná doba nám umožňuje jedno aj druhé a ešte oveľa viac."
Tvorba sa teda podľa nej stáva kontinuálnym procesom, pri ktorom má umelec absolútnu slobodu v tom, ako narábať s nahrávkami. Môže ich uverejňovať priebežne, môže s veľkou reklamou vydať album, môže dať svoju hudbu zadarmo alebo za peniaze. Kým pri CD je neisté aj to, či sa vrátia nemalé investície za obal a lisovanie, pri internetovom predaji tento problém odpadá.
Vytvoriť internetový obchod nie je lacná vec, ale keď už funguje, je to výhodné pre interpreta aj pre vydavateľstvo. "Digitálny vek nám dáva veľa možností a o pár rokov budeme ešte prekvapení, čo všetko nám prinesie," hovorí Šina a dodáva, že osud cédečiek je v celosvetovom meradle zrátaný, aj keď ich vydavateľstvo, paradoxne, prepad nepociťuje.
Na návšteve veľkého vydavateľstva
"S internetom by sme nemali žiaden problém, keby bolo sťahovanie hudby cez internet legálne," hovorí Lenka Slaná, šéfka vydavateľstva Sony BMG. "Vítame každú legálnu formu predaja. Keby bola hudba, obrazne povedané, predajná v pivových fľašiach, tak ju budeme predávať takto. Ale myslím, že cédečká úplne nezmiznú. To je ako keby sme povedali, že knihy nahradia nové médiá. Samozrejme, bude sa ich predávať oveľa menej. Je to aj generačná záležitosť, staršie generácie obľubujú cédečká, mladším iba zaberajú miesto."
Krízu začali, tak ako všetci vydavatelia na svete, pociťovať pred niekoľkými rokmi. Predaje nezvratne klesajú. "Na Slovensku je momentálne zlatá platňa za tritisíc predaných nosičov," hovorí Slaná. "V mnohých prípadoch sa nám nevracajú investície. Je všeobecne známe, že kapely nežijú z predaja nosičov, ale z koncertov, dokonca ani tie najpredávanejšie albumy nie sú také ziskové, aby interpretom umožnili nejaký oddych. Aby sa uživili, musia hudobníci koncertovať. Aj pobočky
hudobných vydavateľstiev sa musia prispôsobovať situácii a venovať sa aj predávaniu koncertov svojich umelcov, teda bookingu." Slovo vydavateľstvo bude teda možno už o pár rokov anachronizmom.
Očami hudobníka
Umelci sú v podobnej situácii. Tým, že sa ich hudba šíri nelegálne, utekajú im zisky, ale niektorí sa naučili intenzívne využívať internet - priestor na skvelú a lacnú propagáciu. Slávni aj začínajúci hudobníci majú svoje stránky prepojené napríklad na komunitnej sieti www.myspace.com a cez ňu sa dajú získavať stovky fanúšikov. Akoby platilo zmodifikované klasické heslo "hudobník, ktorý nie je na MySpace, ako keby neexistoval".
Niekedy sa nedá oddeliť, čo je propagácia a čo obchod. Zaujímavým spôsobom vydala napríklad album skupina Nine Inch Nails. Na internet "zavesili" MP3 v nižšej kvalite zadarmo, predávali lacný album na CD so základným vybavením (žiaden veľkolepý dizajn, žiadna hrubá knižočka) a do tretice luxusnú zberateľskú edíciu pre ortodoxných fanúšikov.
Na pozoruhodný krok sa v novembri minulého roku odhodlala aj skupina Radiohead. Svoj aktuálny album In Raibows zverejnila na internete v mierne zníženej kvalite a s tým, že nechala na fanúšikoch, koľko zaplatia, alebo či vôbec zaplatia. Väčšina z nich nezaplatila nič. Ako reklama to však bol úspešný ťah.
Podobne u nás postupovala skupina Lavagance, tá však poskytla svoje nahrávky zadarmo, vo vyššej kvalite za peniaze. K tomuto "pokusu" mohla kapela prikročiť vďaka tomu, že si album vydávala sama a našla si sponzora.
Na Slovensku je to tak
"Trend vo svete je jasný, interpret dostane menej peňazí za cédečká, ale priamo úmerne sa zvyšujú koncertné honoráre," hovorí Elek Kubicsko. "Na Slovensku to však až tak neplatí, lebo kapela hrá v kluboch spravidla ,za bránu', čo je suma, ktorá sa vyberie za lístky, a to je vždy lotéria." "Síce sa prudko zvýšil počet koncertov a ľudia za ne začali dávať oveľa viac peňazí, ale týka sa to skôr zahraničných hviezd," dodáva Šina. "Na alternatívnej scéne sa situácia nejako výnimočne nemení, buď sú miesta, kde ľudia chodia, alebo miesta, kde je návštevnosť problematická."
Mnohí hudobníci plačú, že krásne časy hudby sa už skončili. Je pravda, že nové technológie spôsobili nové problémy, ale priniesli aj to, čo sa vždy cení: možnosti voľby.
ako to funguje vo svete
Príkladom, ako sa dá hudobný biznis robiť po novom, je spoločnosť Apple. Internetový obchod iTunes tvorí dômyselnú súčasť systému okolo legendárnych prehrávačov iPod. Podľa správy zo 4. apríla sa služba iTunes od Apple stala najväčším malopredajcom hudby v USA, v januári a vo februári tohto roku predbehla aj najväčšiu americkú maloobchodnú sieť Wal-Mart.
Od spustenia iTunes pred piatimi rokmi predali o vyše 4 miliardy piesní viac ako 50 miliónom zákazníkom. Podobnú službu má aj internetový "všeobchod" Amazon a podľa posledných informácií sa do zaujímavého projektu púšťa obľúbená komunitná sieť MySpace. Užívatelia budú môcť zadarmo počúvať hudbu a pozerať si videá a zaplatia iba za sťahovanie piesní, ktoré nebudú mať, na rozdiel od iTunes, ochranu proti kopírovaniu. Služba vznikla v spolupráci s troma veľkými hudobnými vydavateľstvami Universal Music, Sony BMG Music a Warner Music.
V Česku sa darí portálu i-legalne.cz, u nás začal hudbu predávať t-station.sk. Internetový obchod venovaný alternatívnej hudbe si otvorilo aj vydavateľstvo Slnko Records a vyzerá to tak, že poslucháči majú záujem platiť za hudbu na internete, čím oceňujú výkony svojich domácich obľúbencov.
