Bratislava 19. apríla (TASR) -
Memoriál Chatama Sófera sa nachádza na najstaršom zachovanom židovskom cintoríne v Bratislave, uviedol pre TASR pracovník Ústavu etnológie Slovenskej akadémie vied Peter Salner. Pochovávalo sa tu od 17. storočia až do roku 1846. Potom cintorín fungoval ako židovské pútnické miesto. Najmä preto, lebo tu boli pochované najvýznamnejšie osobnosti dovtedajšieho židovského života v Bratislave.
Najvýznamnejší a najznámejší je nepochybne rabín Chatam Sófer, dodal Salner. Narodil sa v roku 1762 vo Frankfurte nad Mohanom. Dosť dobrodružným spôsobom sa cez dnešné územie Moravy a Rakúska dostal až na Slovensko do Bratislavy. Od roku 1806 až do konca svojho života v roku 1839 bol hlavným rabínom mesta. Bol nesporne významnou celoeurópskou rabínskou autoritou. Písal významné diela o židovskom náboženstve, jedným z najznámejších je napríklad komentár k Tóre. Bol tiež predstaviteľom rabínskeho súdu a vydával dôležité rozhodnutia, ktoré dodnes zohrávajú dôležitú úlohu v živote ortodoxných židov. Menej už je známe, že vydal aj knihu básní s náboženským obsahom židovských sviatkov a tiež spomienky, respektíve určité reflexie na obliehanie Bratislavy vojskami cisára Napoleona. Dodnes však nevyšli v slovenskom či českom preklade, povedal Salner.
Cintorín slúžil ako pútnické miesto až do vzniku vojnového slovenského štátu. Začiatkom 40. rokov padlo rozhodnutie o vybudovaní tunela pod Hradným vrchom a súčasťou tohto nariadenia bola aj likvidácia židovského cintorína. Židovskej obci sa však podarilo, napriek zložitej dobe, zachrániť aspoň tzv. rabínsky okrsok, čo je miesto posledného odpočinku 23 najvýznamnejších rabínskych osobností, vrátane Chatama Sófera. Práve na tomto mieste vyrástol rovnomenný memoriál.
Aj po druhej svetovej vojne vzišiel úmysel rozšíriť prepojenie centra mesta a opäť mal padnúť za obeť zvyšok židovského cintorína. Predstaviteľom židovských komunít sa aj tento raz podarilo presvedčiť vedenie štátu, aby zmenilo rozhodnutie. Projekt sa upravil tak, aby židovský okrsok zostal zachovaný. Avšak za cenu, že celý zvyšok cintorína zakopali pod zem. Tak ostal až do konca 90. rokov minulého storočia. Vznikla tak svojím spôsobom aj určitá rarita, lebo ide o jediný židovský cintorín, ktorý sa nachádza pod zemou, poznamenal Salner.
Po revolúcii 1989 sa začali objavovať názory, aby podzemný zvyšok cintorína dostal vizuálne primeranú úctu. Hľadali sa riešenia a po iniciatíve Medzinárodného výboru pre záchranu hrobov v spolupráci s bratislavskou Židovskou náboženskou obcou a mestským magistrátom vznikol projekt dnešného memoriálu.
V prvej etape výstavby sa musela odkloniť trasa električkových koľajníc MHD, ktorá prechádzala Hradným tunelom a mala zastávku priamo nad hrobmi cintorína. V druhej etape vznikol architektonický projekt pamätníka, vrátane podmienok, aby sa plne rešpektovali prísne náboženské predpisy a pravidlá prevádzky židovského cintorína. Napokon v roku 2000 sa začala stavba Memoriálu Chatama Sófera podľa návrhu architekta Mariána Kvasnicu, s dodatkami umeleckých prvkov od Františka Guldana. Stavebná firma nemala jednoduchú úlohu. V náročnom teréne musela rešpektovať nedotknuteľnosť hrobových miest, a tak napríklad celý memoriál museli položiť na veľkú betónovú platňu, pevne stabilizovanú, no bez vykopaných základov. Aj napriek náročným podmienkam sa dielo vydarilo. Má nesporne vysoké kultúrne i estetické hodnoty. Pamätník bol slávnostne otvorený v júli 2002.
Memoriál slúži pre religióznych veriacich ako pútnické miesto, doplnil Salner, ktorý je zároveň aj predsedom Židovskej náboženskej obce v Bratislave. Osobitne v deň úmrtia Chatama Sófera, čo je veľký židovský sviatok, sem prichádzajú stovky pútnikov z celej Európy, Izraela a USA. Na druhej strane sem chodia aj Bratislavčania a tiež početní zahraniční turisti. Židovskej náboženskej obci v Bratislave táto skutočnosť však robí určité problémy. Predovšetkým v tom, že je veľmi zložité optimálne skĺbiť striktné kritériá náboženského pútnického miesta s komerčnými záujmami vyhľadávanej turistickej atrakcie. Preto aj s niektorými obavami sleduje návrh na zaradenie Pamätníka Chatama Sófera do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čo je samo o sebe aj veľkým lákadlom pre zahraničných turistov. Má prioritný záujem, aby memoriál zostal predovšetkým židovským pútnickým miestom, dodal Salner.
