BRATISLAVA 22. apríla (SITA) – a Teatra Colón v Buenos Aires Stefana Lana a v réžii Mariána Chudovského. Ide o poslednú opernú premiéru tejto sezóny, ktorú divadlo avizovalo pôvodne ešte v minulej sezóne. V novej budove SND ju uvedú v piatok a sobotu 25. a 26. apríla. Rovnako ako premiéru, aj ďalšie reprízy tejto inscenácie bude divadlo hrávať o 18:00. Predstavenie má totiž takmer štyri hodiny.
Borisa Godunova uvidia diváci v pôvodnej verzii, ako ju Musorgskij uviedol v roku 1874 v petrohradskom Mariinskom divadle a ako už viac nezaznela. V hlavnej úlohe Godunova sa predstavia Peter Mikuláš v alternácii so Sergejom Kopčákom, ktorý účinkoval vo viacerých spracovaniach opery. Pre Mikuláša je to premiéra. „Tejto inscenácie som sa nesmierne bál. Vyžaduje si nadmerné nasadenie, pretože tradícia ruského spievania, farbenia slov, je silná. Navyše v nej cítim veľmi vážnu paralelu so Svätoplukom,“ uviedol na dnešnej tlačovej konferencii Mikuláš.
Zoznam hviezdneho obsadenia sólistami ako Ján Babjak, Tomáš Juhás, Jozef Benci či Ľudovít Ludha dopĺňa Jolana Fogašová ako Marina Mnišek. „Je to jedna z ťažiskových postáv, no svojím rozsahom nie je až taká veľká. Hudba je síce krásna, má úžasnú harmóniu, ale je náročná na interpretáciu,“ hovorí Fogašová, ktorá očakáva ďalší prírastok v rodine. Jej alternantkou preto bude Denisa Hamarová. Pôvodne mal v predstavení účinkovať aj už zosnulý Sergej Larin. Vzácnym hosťom v predstavení je Stefan Lano, ktorý Borisa Godunova dirigoval v Buenos Aires. „Slovenská verzia je rozsiahlejšia ako argentínska. Do tohto predstavenia sme včlenili všetky zborové scény, ktoré hra obsahuje,“ hovorí. Spolu s ním sa bude za dirigentským pultom striedať Dušan Štefánek.
Posledné spracovanie Borisa Godunova predstavil na doskách SND režisér Branislav Kriška v roku 1977. Spolupracoval na nej aj scénograf Ladislav Vychodil. Režisér súčasnej verzie Chudovský i autor scény Jozef Ciller sú žiakmi týchto významných tvorcov, preto obaja hovoria o akejsi generačnej štafete.
Na rozdiel od predošlého spracovania nový Boris Godunov sa môže pochváliť výpravou, akú má máloktorá iná inscenácia. V desiatich scénických obrazoch uvidia diváci asi stovku členov zboru, komparzistov a sólistov, ktorí si počas predstavenia oblečú spolu takmer 500 kostýmov. Autor scény Ciller stavil na minimalizmus. Pohral sa so symbolmi – človek s batohom, krvavočervená plachta či bahno. Unikátna je maketa slávneho zvona, nazývaného aj Cár II., v životnej veľkosti. Jeho originál je vystavený v moskovskom Kremli, váži 216 ton a v dolnej časti má priemer 6,6 metra.
