Viedeň 23. apríla (TASR) -
Hlavnú úlohu zveril švajčiarsky režisér snímky Urs Odermatt nemeckému hercovi Tomovi Schillingovi. V ďalších úlohách by sa mali objaviť okrem iného aj hviezdne osobnosti nemecky hovoriacej scény, predstaviteľ televízneho komisára Schimanského Götz George a rakúska herečka Elisabeth Orthová, dlhoročná členka prvej rakúskej divadelnej scény.
Hra Mein Kampf, ktorá patrí medzi najznámejšie práce Georgea Taboriho, nie je neznáma ani slovenskému publiku. So súborom činohry SND ju naštudoval a na Malej scéne v Bratislave v premiére uviedol 16. februára 1991 režisér Roman Polák.
Svetovú premiéru hry v réžii samotného autora videli vo Viedni v roku 1987, film by rakúski producenti chceli uviesť najskôr v Nemecku, a to pravdepodobne na budúci rok.
George Tabori zomrel vlani v júli v Berlíne po krátkej chorobe vo veku 93 rokov.
Rodák z Budapešti, ktorý v 30. rokoch minulého storočia musel opustiť Nemecko kvôli židovskému pôvodu, sa cez Viedeň a Prahu dostal do Londýna, kde začal pracovať ako novinár a prekladateľ. Postupne si vyskúšal aj posty zahraničného spravodajcu v Sofii a Istanbule.
V roku 1941 získal britské občianstvo, neskôr pracoval ako vojnový spravodajca a dôstojník spravodajskej služby britskej armády na Blízkom východe.
Keď v roku 1947 vycestoval do USA, netušil, že pôvodne plánovaný trojmesačný pobyt sa predlží na 20 rokov. V zámorí si vyskúšal prácu dramatika i scenáristu v Hollywoode, nadviazal kontakty s významnými osobnosťami nemeckého exilu Bertoltom Brechtom, Thomasom Mannom či Lionom Feuchtwangerom. Napísal scenáre aj pre Alfreda Hitchcocka, Josepha Loseya a Anatola Litvaka.
Začiatkom 50. rokov sa nevyhol podozreniam z tzv. neamerickej činnosti a v roku 1952 sa ocitol na McCarthyho čiernom zozname. V roku 1955 si po prvý raz vyskúšal divadelnú réžiu.
Do Európy sa vrátil v roku 1969, postupne pracoval v Londýne, Nemecku i Rakúsku. Spolupracoval s celým radom scén a podieľal sa na množstve projektov. Kredit si získal aj vlastnými hrami.
Umelec získal od polovice 70. rokov minulého storočia celý rad ocenení vrátane Prix Italia (1978) v medzinárodnej súťaži rozhlasových hier, Cenu Petra Weissa (1990), Cenu Georga Büchnera (1992) či Cenu Bruna Kreiského (2003).
Už v rokoch 1981-94 mu udelili vysoké nemecké štátne vyznamenania a predvlani aj jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Rakúskej republiky - Veľký zlatý rad s hviezdou, ktorý mu za šírenie dobrého mena krajiny vo svete odovzdal prezident Fischer.
Rodák z východného Berlína Tom Schilling (26) má za sebou celý rad pozoruhodných kreácií na striebornom plátne i televíznej obrazovke. Vyslúžil si za ne už viacero ocenení vrátane Bavorskej filmovej ceny za kreáciu v snímke Crazy (2000), Cenu Undine za výkon vo filme Hitlerova elita (Napola, 2005) a najnovšie Nemeckú televíznu kriminálnu cenu za kreáciu v jednej z epizód seriálu Miesto činu (2008).
Režisér Urs Odermatt (53) sa narodil v švajčiarskom Stanse. Pôvodne pracoval ako novinár na voľnej nohe, filmový kritik a fotograf. Remeslu režiséra a scenáristu sa učil od majstrov poľskej kinematografie, predčasne zosnulého Krzysztofa Kieslowského a jeho krajana Edwarda Žebrowského. Ocenenia si vyslúžilo aj viacero jeho prác z filmografie, v ktorej majú prevahu televízne produkcie.
