BRATISLAVA. Pre filmára zo Sarajeva bol kedysi festival z Cannes jedinou príležitosťou, ako prekročiť hranice a múry komunistických zákazov a obmedzení.
Pre Emira Kusturicu, konkrétne, to bolo viac ako len príležitosť. V Cannes vyhral dvakrát. Najprv s filmom Ocko na služobnej ceste, potom s Undergroundom.
Doteraz sa do Cannes rád vracia a festivalové publikom sa na neho stále rovnako teší. Z rôznych dôvodov. Pri jednom nechtiac vypočutom rozhovore dvoch anglických novinárov napríklad odznelo: „Zajtra bude Kusturica, toho mám rád! Aj ja. Je taký bláznivý – so všetkými tými Cigánmi a sliepkami!“
Maradona bol filmár
Ktovie, čo budú hovoriť teraz v máji, keď uvidia dokument o Maradonovi a keď v ňom tradičné a prvotné znaky Kusturicových filmov prekryje futbalová hra.
Ak by sa cez formu dostali aj ďalej, napríklad až k politickým a sociálnym špekuláciám, Kusturica by bol asi rád. O Maradonovi nakrúcal preto, lebo jeho hlavu prirovnáva k mozgu architekta, povahu k spoločenskému rebelantstvu a jeho hru k víťazstvu nad politikou.
Na potvrdenie svojej teórie mu stačí jediný zápas, ten, čo Argentína odohrala proti Anglicku v Mexiku 1986. „Keď prešiel celým ihriskom, obišiel siedmich hráčov a dal gól, zostal som v úžase. Akoby som študoval architektonický renesančný štýl. Akoby si Maradona tú akciu vymyslel pre kreslený vtip. Alebo nie, akoby si ju vymyslel pre film,“ povedal Kusturica v rozhovore pre francúzsky denník Libération.
Génius a lúzer
Táto akcia ho inšpirovala, aby svoj film rozdelil do siedmich kapitol a v každej jednej zvýraznil inú osobnosť. Vraví: „Som presvedčený, že keď Maradona obchádzal sedem hráčov, v skutočnosti prešiel popri samotnej Británii, kráľovnej matke, Margaret Tatcherovej, Princovi Charlesovi, Georgeovi Bushovi, Ronaldovi Reganovi a Jánovi Pavlovi II.“
K futbalu sa Emir vracia rád, malú scénu zo zimného a večerného zápasu medzi dvomi balkánskymi dedinami strihol aj do filmu Život je zázrak, v ktorom inak hovorí o vojne a láske. A rád pripomína, že futbalové scény nakrúcať vie. Na rozdiel od televízií, ktoré to vraj nevedia.
Okrem futbalu potreboval pre svoj dokument aj zložiť pesničku. Túto úlohu od neho dostal Manu Chao, dnes už je skladba hotová a zavesená na nete. Keby som bol Maradona, život by bol nepredvídateľný ako tombola – spieva sa v nej.
Vystihuje futbalistovu nejednoznačnosť. Raz je to génius, raz lúzer, a popritom rebelant. Individualita, ktorého takmer zomlel zábavný priemysel, a na ktorom by sa radi priživili aj polici.
Je celkom prirodzené, že sa v ňom Kusturica našiel. Kým mu ľudia vyčítajú sympatie k Miloševičovi, on sa uteká skryť do hôr a zakladá tam festival pre mladých filmárov. A pred svetovými fotografmi inscenuje mafiánsky pohreb Brucea Willisa.
