atych rokoch, keď bol tento štýl u nás v plienkach. Dnes je VEC určite jedným z najrešpektovanejších raperov na scéne a v týchto dňoch sa pripomína novým albumom Funkčný veterán.
Váš nový album Funkčný veterán má veľmi zaujímavý obal. Ste na ňom vyfotený ako vojak oblečený v dobových uniformách z druhej svetovej vojny, ktorý zviera rôzne staré zbrane. Ako ste sa k nim dostali?
„Všetko sme si požičali z filmovej Koliby, od svetríkov, cez pušky, samopaly a guľomety. Vrecia sme si požičali z nejakej inštitúcie proti povodniam. Mimochodom, ako sme išli fotiť, tak som viezol rekvizity v aute. Ak si všimnete, tak na tých vreciach sú rôzne arabské nápisy. Mal som v nich tri samopaly. Keby ma zastavili policajti, tak by si mysleli, že som nejaký terorista z al-Káidy! (smiech). Priznám sa, že som sa na tom obale príliš nepodieľal, ten robili grafici. Dal som si názov Funkčný veterán a oni to rozvinuli. Spýtali sa ma, či by som sa nemohol posadiť na lavičku, dať si uniformu, k sebe psíka a bolo to.“
Cítite sa skutočne ako veterán? Na to ste ešte príliš mladý, nie?
„V rámci hip-hopovej scény sa tak môžem cítiť. S Rytmusom z Kontrafaktu sme najstarší, ktorí to robia, ktorí najdlhšie vydržali.“
Na rozdiel od iných hip-hopových albumov je ten váš prešpikovaný až vážnejším témami. Súvisí to s tým, že Vec starne a pozerá sa na svet okolo seba dospelejšími očami?
„Témy sa posunuli tak, ako sa posunul môj život a tým nemyslím len to, že som sa presťahoval zo Zlatých Moraviec do Bratislavy. Všetky problémy a radosti sú na tebe, sám si strojcom svojho šťastia. Veci, ktoré ľudia riešia, si ja riešim cez rap. Život už nevidím tak ružovo ako na začiatku, keď som vyrastal v rodičovskom dome v Zlatých Moravciach. Že je album vážnejší? Všimlo si to už zopár ľudí.“
Na albume si kladiete otázku, či budete rapovať aj o niekoľko rokov. Ako vidíte svoju budúcnosť?
„Nie som Sibyla, ale budem to robiť, pokiaľ budú na moju hudbu dobré ohlasy. Keď bude veľa záporných názorov, tak asi usúdim, že by som mal s tým skoncovať. Zatiaľ to nehrozí. Mám dosť nápadov a tie sa nemíňajú.“
Čo si myslíte o súčasnom slovenskom hip-hope? Na Funkčnom veteránovi spievate, že by sa mal zobrať z Au-parku a vrátiť sa do parku. Znamená to, že hip-hop už dnes nepatrí ulici?
„Veľa vecí sa zmenilo k lepšiemu. Počúva nás viac ľudí, predávame čoraz viac CD a médiá si nás všímajú oveľa viac ako v minulosti. A zápory? Keď sa nejaký hudobný štýl rozšíri tak ako hip-hop, tak to prináša komercializáciu. Zrazu sa tvoje skladby dostanú tam, kde by si nechcel. V slovenskom hip-hope mi dnes chýba, to že si raperi už nemusia úspech zaslúžiť. Ide to všetko oveľa ľahšie ako kedysi, keď bol hip-hop ultramenšinový žáner, keď sme o všetko museli bojovať, o každého fanúšika. Nechcem tým tvrdiť, že úspech sa dnes menej cení. Ja si ten svoj cením rovnako ako v minulosti.“
Vaše skladby sú cenené pre nadhľad. Ten chýba väčšine hudobníkov tejto scény, ktorí často rapujú o tom, že rapujú alebo len ukazujú svaly.
„Je to o tom, že možno mám suché lýtka.“
Lýtka?
„Chcem tým povedať, že ich nemôžem ukazovať celému svetu a tak ponúkam iné prednosti. Napríklad môj veľký nos (smiech). Pyšný na auto a na svaly môže byť každý, ale napísať dobrý track nedokáže každý. Ja mám iné priority.“
Čo si myslíte o takzvanom slovenskom gangsterskom rape?
„Niektorí chalani sa snažia robiť gangsta rap, ale keď porovnám americký, ktorý počúvam a mám ho rád, so slovenským kvázi gangsta rapom, prichádzam na to, že sa z neho nič nedozviem. Pri americkom viem, že chlapík predáva toľko gramov trávy týždenne, toľko a toľko minie a s kým všetkým sa zapletie. Vieš o ňom všetko. U nás sa chlapci boja povedať fakty. Keď niekto chce robiť gangsta rap, tak musí ísť so všetkým von. Americkí raperi sa neboja a to mi chýba u slovenských kvázi gangsta raperoch.“
Asi sa radi schovávajú za maminu sukňu.
„Gangsterov je pritom na Slovensku dosť. Podľa mňa sa v najbližšom čase ukáže nejaký schopný gangster, ktorý pôjde s kožou na trh a bude rapovať bravúrne. Je to len otázka času, keď príde a všetkým to tu natrie.“
V jednom tracku glosujete súčasnú slovenskú spoločnosť. Zaujíma vás politika?
„Zaujíma. Rád pozerám TA3.“
A čo ten výkrik: Slovenskóóóóó!, ktorý sa objaví v tomto tracku?
„Niektorí ľudia by mali byť hrdí na niečo iné ako na národnostnú príslušnosť. Nepáči sa mi, že veľa ľudí je extra hrdých na to, že sú Slováci, strašne sa bijú do hrude a boja sa cigánov, Maďarov. Neviem čo je to za paranoju. Každý by mal byť hrdý sám na seba a na to, akých ľudí má okolo seba. Ja som tiež hrdý, že som Slovák, mám rád bryndzové halušky, ale pre to by som mal ísť proti niekomu bojovať?“
Už ste si za to vyslúžili nejakú kritiku?
„Ešte nie. Ten album je vonku ešte len krátko.“
A ako vlastne znášate kritiku? Niektorí vaši kolegovia si ju s vulgárnym slovníkom vybavujú s novinármi v skladbách.
„Kritiku od novinárom beriem. Nikomu to nevraciam ako napríklad Rytmus nadávajúci na novinárov, ktorí napíšu, že jeho album je zlý. Predsa každý má právo povedať, že sa mu niečo nepáči. Všetko ukáže čas. Reakcie na Funkčného veterána sú zatiaľ dobré, ale určite prídu aj nejaké výhrady. Človek predsa nemôže ulahodiť každému.“
Aký máte vlastne názor na Rytmusa z Kontrafaktu?
„Vzťahy sa zmenili. Už nie sme takí veľkí priatelia ako v minulosti. Nedávno mi volal, pretože si chcel vyjasniť niečo, čo som o ňom povedal v nejakom časopise. Skonštatovali sme, že už nie sme v takom kontakte, ale stále sme starí kolegovia. Niektoré veci mi na ňom prekáža, už som mu to hovoril dávnejšie. Súlože s matkou alebo nechať ich zomrieť na rakovinu a podobné infantilné hlúposti ma nebavia a podľa mňa je to trochu veľa na tridsaťročného chlapca, ktorý by mal mať zodpovednosť a súdnosť, čo budete hovoriť. Počúva ho veľa ľudí a aj detí, s ktorými to môže zakývať.“
Ale talent sa mu nedá uprieť, nie?
„Talent má. Je veľmi šikovný. Jeho veci v podstate mám rád, ale mám svoje výhrady. Nechcem tým povedať, že mu niečo vraciam. V niektorých veciach sme skrátka odlišní.“
Na albume sa vraciate do tínedžerských rokov, keď ste začínali rapovať. Aký hip-hop vás nakopol, aby ste s tým začali aj vy?
„Prvá rapová skupina, ku ktorej som sa dostal, boli Public Enemy. Spomínam si, že sme s Midim (pozn. red. druhým členom skupiny Trosky) vtedy počúvali všetko možné, tá hudobná škála bola oveľa pestrejšia ako dnes. Zo slovenských hip-hopových vecí ma oslovila skladba Politik od Davida zo Senca.“
Ten bol jeden z prvých priekopníkov hip-hopu na Slovensku. Vtedy ste ešte nerapovali?
„Vtedy nie. Bol to však prvý impulz, aby som to začal robiť aj ja. Dovtedy sme boli s Midim len dídžeji. Bolo to skvelé obdobie, aj keď dnes je tiež dobre, nie? S Troskami sme sa dostali na kazetu Zvuky ulice, na základe ktorej si nás zavolali ľudia zo Sony a my sme sa od šťastia posrali.“
Na novom albume vzdávate hold Vašovi Patejdlovi. Prečo?
„Som fascinovaný jeho tvorbou!“
Vážne?
„Je hitmaker. Vie spraviť hit a to nedokáže každý. Klobúk dolu pred týmto chlapcom. Jeho hudba ma ovplyvnila na začiatku. Nie že by som si kupoval jeho platne, ja som sa vlastne o hudbu ako tínedžer príliš nezaujímal, to hudobné prebudenie vo mne prišlo až neskôr.“
Na Funkčnom veteránovi je vysamplovaný kúsok z Patejdlovej pesničky?
„To je z pesničky od Beaty Dubasovej Sme také, aké sme, ktorú zložil Vašo Patejdl.“
Často pracujete so starým platňami slovenskej popmusic, samplovali ste Modus, Deža Ursinyho alebo dokonca aj Karola Duchoňa. Máte slabosť pre minulosť?
„To treba robiť. Hudbu treba recyklovať aj preto, aby tie staré veci neupadli do zabudnutia. Je to moje prejavenie rešpektu tým umelcom, ktorí dokázali viac ako nejakí posratí hip-hoperi, ktorí kradnú hudbu a dávajú tam svoje blbé kecy. Na Funkčnom veteránovi je samplov menej. Je to tým, že som si nakúpil synťáky, pretože trendy sú v súčasnosti iné. Nechcem tým tvrdiť, že ich kopírujem, ale zdravo ma ovplyvňujú.“
Ako sa na váš album dostal Richard Müller?
„Müller prišiel za mnou na Hodokvase asi dva roky dozadu, podal mi ruku a povedal, že super. Odvtedy sme v kontakte. Rozmýšľal som, ako posunúť skladbu Nikdy nevieš a tak sa mi tam hodil Rišo, ktorý má náladovo podobné skladby ako Cigaretka na dva ťahy, tak som ho zapojil.
V predchádzajúcom rozhovore so SME ste hovorili, že ste lenivý. Medzi Troskami a druhým albumom Dobré ráno bolo sedem rokov. Novinku ste stihli za tri. Už viete, ako bojovať proti lenivosti?
„Áno, dať si piko! (smiech). Ale nie. V hip-hope vyšlo v poslednej dobe veľa vecí, ktoré ma nútia, aby som to robil lepšie a posunul sa ďalej. Nechcem zostať pozadu. Keby som počkal ďalších sedem rokov, rovno by som ho mohol nazvať Nefunkčný veterán (smiech).“
Hudbu treba recyklovať aj preto, aby tie staré veci neupadli do zabudnutia. Je to moje prejavenie rešpektu umelcom, ktorí dokázali viac ako nejakí posratí hip-hoperi, ktorí kradnú hudbu a dávajú tam svoje blbé kecy.
