BRATISLAVA. K prekladu kompletného dramatického diela Williama Shakespeara vraj priviedli uznávaného prekladateľa a anglistu Martina Hilského svojimi neustálymi otázkami novinári. Túžba urobiť to sa dostavila, keď preložil dvadsiatu ôsmu hru a nepreložených zostávalo desať. Poslednou sa v týchto dňoch stal Henrich VIII.
„Nikdy to nebolo mojím cieľom,“ povedal na bratislavskom stretnutí v Štúdiu 12 Martin Hilský. Práve na 444. výročie Shakespearovho narodenia sa stal prvým, kto v českých dejinách preložil všetkých 38 Shakespearových hier. To sa doteraz nepodarilo ani v nemeckej literatúre, kde svetoznámeho anglického spisovateľa a dramatika už viac ako sto rokov uznávajú ako svojho národného básnika.
Večer spojený s ukážkou z divadelnej hry a čítaním Hilského verzie Shakespearových sonetov (doteraz existuje v češtine osem rôznych prekladov) dopĺňal klavirista Daniel Dobiáš. Niektoré sonety zhudobnil a použil aj texty zo slovenských prekladov Ľubomíra Feldeka.
V rozhovore s Janou Bžochovou-Wild o tom, čo znamená prekladať toľko prekladaného velikána, odzneli vzletné, ale vzácne myšlienky podložené rokmi tvorivej práce. Napríklad, že prekladateľ sa stavia na ramená svojich predchodcov, aby mohol vidieť dopredu a vytvoriť dielo s novou, súčasnou hodnotou. Alebo že ideálny preklad neexistuje, pretože by musel byť úplne totožný s originálom, čo už je problém identity.
„V každom prípade, preklad je radikálny zásah do tkaniva originálu,“ hovorí Martin Hilský. „Reči myslia a cítia. Úlohou prekladateľa je spoznať a uchopiť myslenie reči.“
Za mimoriadne dôležitý považuje preklad názvov Shakespearových hier. Pri niektorých zmenu voči predchádzajúcemu prekladu i originálu úplne samozrejme vylučuje, iné - napríklad Oko za oko - sú však podľa neho dodnes diskutabilné. Ako úžasná kultúrna energia naňho pôsobia inscenácie Shakespearových hier, pre ktoré obdivuje aj amatérskych divadelníkov a ochotníkov.
„Po skončení prekladu poslednej hry sa dostavili abstinenčné príznaky,“ priznáva Martin Hilský. Bohaté Shakespearovo dielo mu však stále poskytuje nové možnosti, nehovoriac o anglickej literatúre vôbec.
