New York/Bratislava 28. apríla (TASR) -
"Američan z Washingtonu (James Rado) a Američan z Pittsburghu (Gerome Ragni) sa stretli v New York City a tímovo sa pustili do práce na scenári muzikálu Hair - Vlasy. K dvojici sa pripojil ďalší chlapík, (Galt Macdermot) - tentoraz z Montrealu - a zložil hudbu," vracia sa jeden zo žijúcich autorov James Rado na oficiálnej stránke Hair k zrodu kultového muzikálu nastupujúcej nespokojnej generácie 60. rokov v USA.
Novinárska verzia vzniku Hair spomína dvoch neúspešných nezamestnaných hercov Jamesa Rada a Gerome Ragniho, ktorí sa neodbytne zaoberali myšlienkou, ako sa presadiť na Broadwayi. Pohybovali sa denne v newyorskej štvrti East Village, dobre poznali život mladej frustrovanej generácie dlhovlasých hipisákov s drogou zasklenými pohľadmi. Javisko broadwayského divadla chceli šokovať revoltskou atmosférou bohémov a hippies, detí kvetov.
Fakty sa stretávajú v roku 1967, keď po troch rokoch tvorby prezentovali mladí muži z núdze svoj muzikál mimo Broadwaya v Shakespeare Festival Public Theater. Nepodarilo sa im totiž získať vyhlásených broadwayských producentov. Aj keď muzikál prekračoval dovtedajšie konvencie - svojou zdanlivou bezdejovosťou, slangom, frivolnosťou, dynamickou choreografiou, úspornými kostýmami a predovšetkým rockovými rytmom - publikum ho prijalo vlažne.
Po 49 reprízach ho autori v prepracovanej verzii prezentovali na diskotéke v Cheetah, čím sa aspoň zemepisne dostali na Broadway. Ale tu už zavetrili producenti stopu úspechu a Michael Buttler ponúkol autorom tri mesiace na prerobenie predstavenia do priestorov veľkej scény broadwayského divadla Biltmore Theatre.
Skutočné Vlasy mali na Broadwayi premiéru 29. apríla 1968. Producent Michael Butler trval na autenticite obsadenia. Hercov hľadal na ulici aj v típí hipisáckych komunít. Svojich vyvolencov potom trpezlivo presviedčal, že nie je policajt a nechce ich zadržať, ale zamestnať.
Tentoraz sa úspech dostavil okamžite. Za necelé nasledujúce štyri roky dosiahlo predstavenie 1742 repríz. Príbeh komunity kvetinovej mládeže šesťdesiatych rokov, ktorá hľadá lásku, šťastie a mier, prinášajúce harmóniu, odsudzuje vojnu vo Vietname a materiálny spôsob života, oslovil revoltujúcu mládež.
V roku 1995 autori svoj muzikál upravili a Vlasy naďalej úspešne posúvajú myšlienku lásky, mieru, šťastia a slobody na divadelných doskách celého sveta. V roku 1979 ich sfilmoval český emigrant Miloš Forman. Bratislavská Nová scéna šírila "kvetinové posolstvo" v rokoch 2003 - 2005 v hlavnej role Bergera s Viliamom Csontosom. Zdroje: www.hairthemusical.com , Encyklopédia SME , www.hipeace.webpark.cz
