BRATISLAVA. Aj tento rok bola na festivale Hory a mesto nosná najmä téma Skala a štyria z pozvaných hostí boli horolezci. Ten piaty prežil desať rokov na Kamčatke, kde nahrádzal matku sirotám grizlyho a prišiel si po mimoriadnu cenu poroty.
Lezci a komedianti
Lezecká komunita obsadila každý večer jednu sálu. Vo štvrtok prednášal Alex Huber z Nemecka, potom 15-ročný Moravan Adam Ondra, ktorý preliezol viac ako iní za celý život. Sekundoval mu náš najlepší horolezec posledných rokov Dodo Kopold, ktorý sa minulý rok pokúsil zliezť päť osemtisícoviek.
Podobne ako vlani, keď sme videli ako extrémni bežkári hľadajú ideálnu stopu v Alpách, sa aj teraz na festivale objavilo niekoľko bláznivých filmov. Česi v „nemej“ (keďže v sále vypadol zvuk) groteske ilustrovali prvovýstup na vežu Mníška v Švajčiarsku z roku 1906. Kominár sa pridal k dvom alpinistom, ktorí každý úspech zapíjali vínom s klobásou a v prvovýstupe zdolali vysoký komín.
Viac tragikomédiou bol film Pád do Ticha s Rosou. Pri výstupe na Broad Peak si poľský horolezec zlomil nohu a mohol zomrieť. Popri nehode sa paralelne odvíja príbeh jeho plyšovej hračky Rosy, ktorej hľadá muža medzi ostatnými horolezcami.
V bloku Sneh sa predviedli severania. Najskôr vyšli na osemtisícovku Gasherbrum II. a zlyžovali ju za deň. V ďalšom filme sa vybrali pátrať po pôvode lyžovania. Ak ste si mysleli, že sa rozšírilo v 19. storočí, mali ste byť na festivale. Autori objavili zmienky o lyžiach v čínskych prameňoch už zo 6. storočia. Vybrali sa na spomínané miesta do Altaja a naozaj tam našli lyžiarov na prehistorických lyžiach.
Z Everestu na lyžiach
Podobne ako pražský primátor Pavel Bém, na Everest chce vystúpiť kadekto. V 50–stupňovom svahu to vyzerá ako na korze, znenazdajky sa ešte objavia lyžiari. Horolezci sa zastavia a pozerajú na dvoch šialených Nórov. Tieto heroické výkony však často končia tragicky. Nóri chceli zlyžovať severnú stenu Everestu, zišiel ju však len jeden. Telo toho druhého našli zopár kilometrov od miesta pádu. Podobný osud ponúkol aj britský film Volanie ticha, ktorý získal hlavnú cenu za „sugestívne zobrazenie toho, ako človek môže prehrať boj o život“.
Diváka, ktorý pozná festival z minulých ročníkov, organizátori neprekvapili. Premietlo sa presne to, čo očakával: široký výber filmov, dojemné príbehy i trošku pobláznené zápletky. Napriek krásnemu počasiu sa do Auparku vybralo veľa ľudí a najmä večerný program bol vždy vypredaný vopred.
Autor: Igor Plávka © SME
