Keď sa okolo vás mihne vyčesaný frajer v koženej bunde, možno sa budete ponáhľať preč, pretože sa vám zdá trochu násilný. Učiteľovi histórie by ste, dajme tomu, dopriali viac pozorných študentov, ale na uvoľnenú jazdu pri víne by ste ho asi nezavolali. Krásna žena zas nevyzerá, že by sa ešte ešte nechávala ovládať bláznivými snami. Na ulici ľudí iba letmo spoznáme, na ulici sa nám aj navždy stratia.
Vo filme Paríž je to inak. V ňom sa z krátkych výjavov rozvíja celý príbeh, a hneď niekoľko naraz. Vyplynie, že ten chlap s kožušinkou by mohol byť celkom citlivý a vtipný typ. Ten historik ešte dokáže prekvapiť aj samého seba a ani tá žena by nemusela byť žiadny stroj, iba trochu zvädla.
No, a potom je tu Pierre, on vlastne príbehy týchto ľudí spája, on si ich vo svojej predstavivosti dotvára. Niektorých ľudí pozná osobne, iných vôbec. Môže však nad nimi rozmýšľať, keď postáva pred oknom alebo na balkóne. Pozoruje a z viditeľných detailov skladá neviditeľný celok. Všetkým tak veľmi závidí. On je chorý, oni môžu žiť. Každá drobnosť z ich života sa mu zdá krásna, každé letmé stretnutie nádejné. Každá starosť malicherná. Sú v Paríži, nič ich neťaží, bože, akí sú šťastní, vraví si.
Nemá úplnú pravdu, pretože nie všetky tušené príbehy sa skončia šťastne. Väčšinou však pravdu má, pretože postavy tohto filmu sú v podstate sympatické a aj to, čo robia zle, pôsobí podarene. Prirodzene, keď sa Pierre bojí o život, myslí na to, čo mu bude chýbať. Má prečo byť sentimentálny.
Problémom môže byť, že vo filme zostala práve jeho postava najmenej domyslená a dopracovaná, a že jeho spojenie s ostatnými je trochu umelé. Preto tú jeho sentimentalitu môžeme síce pochopiť, ale už menej precítiť. Možno nám však zostane inšpirácia. A chýbajúce pocity zažijeme, keď vyjdeme z kina a zadívame sa na svoju ulicu.
Francúzsko, 2008
130 min
Réžia a scenár: Cédric Klapisch
Hrajú: Juliette Binoche, Romain Duris, Fabrice Luchini, Albert Dupontel, Franćois Cluzet, Karin Viard, Gilles Lellouche
Premiéra v SR: 24. apríl
