Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA 30. apríla (SITA) - V piatok uplynie 13 rokov od úmrtia všestranného hudobníka, dramaturga, režiséra a scenáristu Deža Ursinyho. Ťažkej chorobe podľahol vo veku 47 rokov.
Dežo Ursiny sa narodil 4. októbra 1947. "Ako dieťa bol veľmi bystrý, mal ohromnú pamäť... Keď išiel do školy, vedel čítať aj písať," píše v knihe o detstve svojho syna Elena Ursinyová. Malý Dežo vraj rád chodil po horách, chytal s otcom motýle a robil si z nich zbierky. V rokoch 1962 až 1966 študoval na elektrotechnickej priemyslovke. Svoju prvú gitaru mal už v jedenástich rokoch. Počas stredoškolského štúdia hral s Antonom Lančaričom a skupinou Fontána. Onedlho sa spriatelil s Mariánom Bednárom a Miroslavom Bedrikom z kapely Jolana. Na konci roku 1963 založil skupinu The Beatmen. O dva roky neskôr už koncertovali v pražskom Divadle Spejbla a Hurvínka na Vinohradoch či v divadle Rokoko. The Beatmen vystupovali tiež pri príležitosti premiéry filmu Eduarda Grečnera Nylonový mesiac (1965). V tom istom roku vydali dve SP platne. Skupina sa zapísala do svetových dejín hudby ako vôbec prvá kapela z východného bloku, ktorá koncertovala na západe. Historický koncert sa konal v roku 1966 v Mníchove. Na jar vystúpili ako predkapela na slávnom koncerte Manfreda Manna v bratislavskej Športovej hale. Onedlho sa The Beatmen a Ursiny rozišli.
V lete 1966 založil Dežo Ursiny novú kapelu, v ktorej hral spolu s Petrom Mrázom, Petrom Koreňom a Ľudovítom Noskom. Zároveň začal spolupracovať aj s Fedorom Frešom, s ktorým chcel vyhľadávať nové hudobné talenty. Ursinyho však lákalo aj štúdium a v roku 1967 sa prihlásil na Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave. V tom čase vznikla jeho nová skupina The Soulmen. Prvý koncert odohrali 30. októbra a onedlho vystúpili aj na prvom československom beatovom festivale v pražskej Lucerne. The Soulmen sa stali najlepšou skupinou festivalu. Kapela koncertovala v Československu, Maďarsku i Rakúsku. Na konci mája 1968 vyšlo ich prvé EP, no onedlho sa skupina rozpadla. Následne Ursiny založil novú formáciu The New Soulmen, ktorá po roku zanikla.
Ursiny začal koncertovať sólovo. Zoznámil sa s Jarom Filipom a od roku 1970 skúšali s kapelou Provisorium. Súčasťou skupiny bol aj Marcel Daniš, Peter Mráz a Rasťo Vacho. Čoskoro sa však Ursiny rozhodol zostavu rozpustiť. V novom zložení Ursiny - Filip - Mallý - Daniš odohrali iba dva koncerty. Názov Provisorium sa ale objavil na platni, ktorá vznikla v júni 1972. Autorsky sa pod ňu podpísali Dežo Ursiny a Juraj Lihosit. Platňa vyšla v roku 1973, keď Ursiny ukončil štúdium filmovej a televíznej dramaturgie na VŠMU. Na začiatku roku 1974 nastúpil ako dramaturg do krátkeho filmu na Kolibe. Okrem toho začal spolupracovať so speváčkou Milkou Došekovou a spriatelili sa s Ivanom Štrpkom. V tom istom roku zložil hudbu ku krátkometrážnemu filmu Jarmok márnosti (1974).
Keď mal Ursiny v roku 1975 nastúpiť na povinnú vojenskú službu, s priateľom Dušanom Mitanom sa rozhodol utiecť na psychiatrickú kliniku. V rovnakom roku sa mu ešte podarilo zhudobniť Štrpkove texty na prvú časť plánovanej trilógie Gondwana - Laurasia - Pangea. Hudbu zložil aj ku krátkemu filmu Juraja Jakubiska Bubeník červeného kríža (1977) či k snímke Júliusa Matulu Řeknem si to příští léto (1977).
Na konci 70. rokov sa Ursiny zoznámil s Pavlom Daněkom, s ktorým založil kapelu Burčiak. Ďalej nahrával platne, koncertoval a skladal filmovú hudbu. Ursinyho melódie si môžu diváci pamätať z televíznej inscenácie Anonym (1980) alebo z muzikálu Neberte nám princeznú (1981).
Skupina Burčiak odohrala v 80. rokoch utajený koncert v pražskom PKOJF. Ursiny sa vtedy predstavil v českej metropole po desiatich rokoch. Kapela prestala svoje pomenovanie používať v roku 1981, keď ukončila spoluprácu s Pavlom Daněkom. Ursiny sa stále intenzívnejšie venoval komponovaniu filmovej hudby.
Po revolúcii hral Dežo Ursiny so skupinou Plus na spoločnom koncerte slovenských skupín, nazvanom Halušky s pepsikolou. Na prelome 80. a 90. rokov bol hospitalizovaný na onkológii, kde mu operovali jazyk. V roku 1991 Ursinyho prepustili zo Slovenskej filmovej tvorby na Kolibe. Hudbe a filmu však zostal verný aj naďalej. Vydal albumy Do tla, Ten istý tanec a na filmoch pracoval aj ako režisér.
Na začiatku októbra 1994 Ursiny absolvoval pobyt na Filipínach, kde sa liečil. Boj s ťažkou chorobou prehral 2. mája 1995.
Informácie pochádzajú z internetových portálov www.osobnosti.sk, www.wikipedia.org a www.music-revue.sk.
