BRATISLAVA. Dlho sa o tom len rozprávalo, no vlani sa skupina Portishead už naozaj konečne opäť zavrela do štúdia a začala nahrávať nový album, ktorý vyšiel tento týždeň. Na nové pesničky fanúšikovia čakali dlhých desať rokov, no majú všetky dôvody odpustiť svojim idolom.
„Tento album bol ako sledovanie stratenej, nikdy sa nekončiacej cesty s minimom otázok. Zdá sa, že nedokážeme robiť veci jednoducho, takže vďaka za čakanie, “ napísal Geoff Barrow na blog skupiny a fanúšikom odkázal, že nová nahrávka bude znieť dosť odlišne od toho, čo doteraz poznajú.
Do tretice všetko dobré
O jednu dekádu dozadu Portishead spolu s bristolskými kolegami Massive Attack stvorili triphop, uhrančivo temnú atmosférickú hudbu postavenú na kombinácii gitár s elektronikou, „polámaných“ rytmoch, typických skôr pre džez než pre elektronickú tanečnú hudbu, a vražedne pomalých tempách.
Minulosť sa nedá úplne zaprieť, takže tu nájdete aj niekoľko ukážkových trip-hopových kúskov. Ale je to najmä pestrosť nápadov a schopnosť s nimi „správne“ naložiť, čo robí Third silným albumom.
Trojica je v skvelej forme. Dala dokopy jedenásť nových kúskov, ktorých čaro objavíte po každom ďalšom počúvaní. Geoff Barrow precízne doluje zvukové podklady z batérie svojich klávesov a elektroniky, speváčka Beth Gibbons stále vládne subtílnym napätím v hlase a v textoch skloňuje neistotu, Adrian Utley k tomu nápadito podhráva na gitarách.
Prvým zvukom albumu je hlas v portugalčine, ktorý povie zákon z filozofie Wicca o tom, ako sa vám všetko, čo urobíte, vráti trojnásobne. Tejto skupine sa vyplatilo počkať s novým materiálom. A dlho necháva rozbehnúť aj prvé slová – známy subtílny hlas zaznie až po dvojminútovom inštrumentálnom intre mrazivých sláčikov.
Podobne svižný rytmus ako úvodná Silence, ktorý má ďaleko od vražedne pomalých trip– hopových temp, ponúka aj We Carry On, príde však aj na prekvapivé country názvuky s ukulele (Deep Waters). Portishead stále ovládajú tajomstvo napísania dojemnej a krásne klenutej melódie (Magic Doors), bravúrne zvládajú aj kombinácie žánrov na ploche jednej skladby. The Rip prejde z gitarovej vybrnkávačky do hypnotického elektronického groovu, Small sa zase z balady preklopí do psychedelického rocku s organovým riffom. Bez preháňania tu máme vážneho kandidáta na album roka.
VIDEOKLIP: Machine Gun - Prvý singel z nového albumu
Únava a triumf
Čo vlastne spôsobilo dlhé mlčanie predchádzajúce vydarenej novinke? Kým druhá slávna skupina z bristolskej scény Massive Attack zvaľuje svoju striedmu diskografiu na lenivosť, Portishead pribrzdila nechuť opakovať sa po úspešnom debute Dummy (1994) a ďalšom albume Portishead (1997). Na tom prvom si pomáhali samplovaním, druhý vyskladali iba pomocou živých nástrojov. Potom ešte vydali záznam z koncertu v newyorskej tančiarni (1998), ale to boli staré pesničky prearanžované pre sláčikový orchester.
Dôvodom pauzy bolo aj vyčerpanie z intenzívneho koncertovania a veľkého záujmu po získaní prestížnej Mercury Music Prize. Skupina, ktorá chcela hrávať pre 500 ľudí, sa ocitla na najväčších pódiách. „Bolo to neskutočné šialenstvo. Stali sme sa headlinermi mnohých festivalov, pretože The Verve sa práve rozpadli,“ spomína Utley.
Iba v Amerike sa predalo 150tisíc cédečiek, ešte než tam odohrali prvý koncert nadlho posledného turné. Potom sa Portishead venovali sólovej kariére, dokopy sa dali až na benefičnom koncerte pre obete cunami.
„Nehráme pop, ale je dosť ľudí, ktorí chcú zaujímavú hudbu. Ak môžeme byť jednou z tých skupín tohto typu, je to fantastické,“ povedal v rozhovore pre hudobný server Pitchfork kapelník Barrow a dodal: „Ale hlavne to nevolajte comeback.“
