Ako vznikol nápad organizovať Pohodu?
Keď som ešte hrával so skupinou, vždy sme závideli, že v Čechách je mnoho festivalov a na Slovensku veľmi málo. Jedným z prvých impulzov bolo, keď som sa po jednej akcii sťažoval kamarátovi, aký majú na rozdiel od nás v Čechách bohatý hudobný život, on mi na to povedal: "Proč něco neuděláš?" Mal pravdu... A tak vznikol prvý ročník Pohody. Robil som ho s Máriom Michnom na mestskom štadióne v Trenčíne. Bol to vtedy maličký, jednodňový festival, kde bolo osem kapiel na jednom pódiu, ale postupne sa začal rozvíjať.
Koľko ľudí sa podieľa na organizácii tohto festivalu?
Celoročne robíme traja, spolu so mnou Veronika Vrabcová a Katarína Kintlerová, máme jednu brigádničku Angeliku. Ďalší ľudia sa pridávajú koncom mája. Tým odovzdáme jednotlivé časti produkcie, napríklad scény. My riešime, aká bude technika, kapely, služby, časový harmonogram, proste všetko, čo treba urobiť, potom to posúvame ďalej. Pri takejto práci sa nedá mať všetko stopercentne zabehnuté, lebo každý rok je špecifický už len tým, že na festivale vystupujú odlišné kapely. Zabehanú spoluprácu máme napr. s ochrankou alebo so zdravotníkmi. Priamo na mieste organizuje celý priebeh festivalu niekoľko stoviek ľudí. Úzky štáb tvorí asi 20. Na štábe nás je desať, to je srdce festivalu.
Zorganizovať festival pre takmer 30 000 ľudí je určite finančne náročné...
Pohybujeme sa už v desiatkach miliónov korún, ale presné číslo vám nepoviem. Festival funguje ako taký prietokový ohrievač peňazí, pretože príjem z lístkov a od partnerov ide od nás okamžite ďalej umelcom, dodávateľom techniky a zabezpečovateľom jednotlivých stavieb. Takže aj keď cez nás prejdú veľmi veľké peniaze, svet festivalov nie je veľmi zaujímavým biznisom, o čom svedčí to, že to zatiaľ nerobia žiadne veľké biznisové firmy, ani žiadni finanční žraloci.
Ako je to s angažovaním kapiel na festival?
Tým, že je veľký boom hrania, je na nás vyvíjaný stále väčší a väčší tlak. Každý víkend je v Európe veľa festivalov a každý umelec má na jeden deň niekoľko ponúk. Problémom pre nás je, že Slovensko je veľmi nezaujímavým trhom. Tým pádom zahraniční umelci nemajú podporu vydavateľstiev, aby tu hrali. Napriek tomu sme už na festivale mali a budeme mať - hviezdy, ktoré vystupujú ako headlineri na veľkých európskych festivaloch. Keďže máme dobrú reputáciu, tak oslovovanie nám ide ľahko, ale každé potvrdenie je pre nás malým sviatkom, pretože záujem o umelcov je obrovský. Napr. Fatboy Slim má na jeden deň počas víkendu možno 30 možností vystupovať. A my sme v tomto prípade vyhrali, čo je fantastické. Snažíme sa zohnať kvalitných interpretov, ktorí majú silné postavenie v rámci európskej alebo svetovej scény. Chceme byť multižánrovým festivalom. Máme interpretov od alternatívy, cez world music, tanečnú až po vážnu hudbu a práve to sa mi na tom páči, že sa na ňom stretne pekný mix ľudí.
Vzhľadom na reputáciu vášho festivalu to však určite funguje aj opačne a mnohé kapely sa samy prihlásia, aby mohli na ňom vystúpiť ...
Zbierame veľmi veľa ponúk a vyberáme si, kto je pre nás zaujímavý. Snažíme sa, aby v programe boli veľké mená, ale aj úplne neznámi umelci, pretože vtedy to funguje. Mix je vtedy dobrý, keď máte aj možnosť objaviť kapely, ktoré sú neznáme, alebo len v začiatkoch svojej kariéry, to sa týka aj zahraničnej scény. Pre ne je dobré hrať na takom festivale, ako je ten náš, samozrejme nielen náš... Našťastie existuje aj dostatok hviezd, ktoré u nás vyslovene hrať chcú, respektíve to chce ich agent dôležitá je predchádzajúca dobrá skúsenosť. Tu nám pomáha naša starostlivosť a naša povestná atmosféra. Potom chcú na festivale vystúpiť napriek tomu, že Slovensko je hudobne nezaujímavým trhom. Je to taký zaujímavý kolobeh.
Pociťujete stále väčšiu konkurenciu s pribúdajúcimi festivalmi?
Snažíme sa robiť hlavne ten náš stále lepšie a lepšie, chceme robiť dobre svoju robotu. Samozrejme, že ma zaujíma, aké festivaly vznikli, kam sa posúvajú, ale sústreďujeme sa hlavne na ten náš. Pre hudobnú scénu je len dobre, keď existuje veľa festivalov. Aj keď máme každoročne viac ako sto umelcov a rôznych vystúpení, nemôžeme obsiahnuť všetko, ani to, čo by sme chceli a čo stojí za pozornosť. Preto je dobré, keď existujú aj iné festivaly, cez väčšie až po malé, lokálne, z ktorých sa tvorí lokálna scéna, a tá sa potom posúva ďalej. Všetko stojí na maličkých akciách, ale to by sme sa dostali až ku klubom. Klubové zázemie je pre hudbu najpodstatnejšie, festivaly sú už len ozdobou roka. Dôležitý je celoročný život.
V čom bude tohtoročná Pohoda iná?
V prvom rade programom, ktorý sa každoročne výrazne mení. Snažíme sa, aby sa opakovalo čo najmenej umelcov, minimálne tri štvrtiny sú vždy noví interpreti. Medziročne tiež zlepšujeme služby. Hoci to niekedy vyzerá len ako kozmetická úprava, ale ľudia to pocítia. Budeme mať inak riešené niektoré scény, budeme mať napríklad najväčší stan, aký sme kedy mali. Nie je to samoúčelné, ide o to, aby zvládal čo najväčšiu kapacitu, aby sa ľudia cítili čo najlepšie. Jednu scénu budeme mať úplne špecifickú, v drevenom barokovom šapitó. Dúfam, že tento rok bude festival natoľko iný, že každý kto tam príde, si to hneď všimne.
Koľko hudobníkov príde a na koľkých scénach vystúpia?
Budeme mať osem scén, pričom na niektorých nebude prezentovaná len hudba, ale aj literatúra, divadlo, tanec a film. Presný počet umelcov zatiaľ nevieme povedať, lebo ešte stále s niektorými finišujú rokovania. Každoročne je to okolo 150 umeleckých vystúpení. Veľkým úspechom pre nás je, že účasť potvrdil Fatboy Slim, teším sa, že príde Matthew Herbert s big bandom, skvelý hip hoper The Streets. Máme potvrdené viaceré gitarovky napr. Editors, Gossip, The Subways, som rád, že príde tanečná diva Miss Kittin v projekte s The Hackerom, Pendulum DJs, Mr. Oizo, Solomon Burke, Joan Baez, ale aj náš Richard Müller. Najvýznamnejším hosťom festivalu bude Václav Havel. Uvedieme dve jeho hry, nebude chýbať autogramiáda a plánujeme premietať film Občan Havel.
Ako je to s umelcami na festivale? Majú nejaké špeciálne nároky?
Snažíme sa takéto veci nevynášať. Ľudia, ktorí u nás vystupujú, nie sú lacné mediálne hviezdy, nemusia zvyšovať svoju cenu bláznivými požiadavkami. Väčšinou sú to ľudia, ktorí vo svojom odbore majú toho za sebou veľmi veľa. Väčšinou ide o technické požiadavky, z exkluzívnejších vecí riešime napríklad dopravu súkromným lietadlom, ale to už k niektorým umelcom patrí. Vlna netradičných požiadaviek už ustupuje, často interpret o tom ani nevie a ide len o výstrelok agenta, ktorý chce byť zaujímavý a chce, aby okolo umelca vznikol rozruch. Kedysi sa nám zdalo ako rozmar, keď chcel niekto konkrétnu značku nápojov, ale pochopili sme, že keď koncertuje v roku viac ako 200 dní a už ochutnal všetky možné miestne špeciality vrátane hrozných nápojov, z ktorých mu na druhý deň bolo zle, tak je normálne, keď si presne povie, čo chce, čo mu chutí.
Mnoho dospelých, hlavne rodičov tínedžerov, má však voči hudobným festivalom predsudky. Nemusia sa rodičia obávať pustiť naň svoje deti?
Asi narážate na drogy, že? Na Slovensku, a podľa mňa sa to týka celého postkomunistického bloku, boli muzikanti a všetky hudobné akcie celé roky škandalizované. Vyplýva to z toho, že často práve umelci boli problematickou skupinou, niektorí boli výraznou opozíciou k niekdajšiemu režimu. Bolo výhodné urobiť z hudobníkov zlých, pretože potom sa proti nim ľahšie zasahovalo. To je jedným z dôvodov, prečo majú ľudia veľa predsudkov. Netvrdím, že všetky kluby, všetky akcie a všetci hudobníci sú svätí, nie je to tak, ale my sa snažíme byť aj v tejto oblasti veľmi dôslední.
V čom spočíva vaša dôslednosť?
Neprezentujeme sami seba ako festival, ktorý je úplne free, pretože taký nie je. Nechceme, aby si mladí ľudia zničili životy. Na festivale funguje napr. centrum pre liečbu drogových závislostí s poradenstvom ohľadne drog, je tam Odyseus, spoločnosť, ktorá rieši problémy drogovo závislých ľudí, ďalej Liga za duševné zdravie, ktorá robí diskusie a prednášky. Na festivale je tiež ďalšie množstvo neziskových organizácií. Snažíme sa predchádzať tomu, aby na festival chodili díleri. Upozorňujeme ľudí, aby si všímali svoje okolie, aby pomáhali ľuďom, ktorí môžu mať problémy. Keď na festival príde niekto kto už problémy s drogami má, môže nájsť na festivale pomoc, pričom si môže byť istý, že nebude škandalizovaný. Určite si nezakrývame oči a netvárime sa, že ten problém neexistuje. Problémom festivalov nie sú konzumenti, ale díleri a je len na festivale, či tieto veci rieši.
Ako sa dá zabrániť, aby tam niekto nepredával drogy?
Nerobíme osobné prehliadky, takže sa môže stať, že sa tam niekto taký dostane, ale snažíme sa to eliminovať. Aj keď je to nepopulárne, spolupracujeme aj s políciou, pričom zdôrazňujem, že tá monitoruje každý festival, nech sa tvári akokoľvek slobodne a otvorene. My máme s trenčianskou políciou korektné vzťahy, v žiadnom prípade nechceme šikanovať ľudí, ktorí sa idú baviť dôkazom je uplynulých 11 ročníkov. Chceme len to, aby festival niektorí ľudia nezneužívali. Inak ľudia, ktorí berú drogy, ich berú aj keď sú doma, v škole alebo v opere, takže keď už sa niekto taký na festivale objaví, snažíme sa, aby neohrozoval ostatných a samozrejme ani seba.
A ako je to s alkoholom? Festival je ideálnym miestom, kde si môžu hlavne mladí ľudia nekontrolovane vypiť...
Na festivale nepredávame tvrdý alkohol. Predávame len pivo a víno a veľmi sa nám to osvedčilo. Ľudia si môžu priniesť, čo chcú, môžu si priniesť aj tvrdý alkohol, ale nesmie byť v sklenenej fľaši. V tomto majú slobodu. Môžu si priniesť jedlo aj pitie, aj tvrdý alkohol, my odporúčame nič si nenosiť, všetko je na festivale zabezpečené, čerstvé, chladené a za dobré ceny. Keď si niekto prinesie fľašu borovičky, dá si ju do plastovej fľaše a v stane sa mu zohreje na 50 stupňov, tak ju piť pravdepodobne nebude. Vzhľadom na pitné návyky Slovákov, ktoré veľmi dobre poznám, viem, že rozhodnutie nepredávať tvrdý alkohol bolo správne. Osvedčilo sa nám to a nemáme napríklad žiadne problémy ani s agresivitou.
Na Pohodu chodia takmer všetky vekové kategórie. Máte zmapované, kto bol jej najmladším a najstarším návštevníkom?
Najmladším návštevníkom bolo minulý rok trojtýždňové bábätko Terezka, ktorá bola celé dva dni v Pohoda shope v zákulisí, priamo medzi ľuďmi v srdci festivalu. Bola to druhá dcérka autora našej grafiky Martina Jenču. V tejto súvislosti musím dodať, že sme veľmi radi, že na festival chodia aj rodičia s malými deťmi, čo dokazuje, že veria našim službám a vedia, že nie je čoho sa obávať. Na festival chodia aj starší ľudia a programom sa to snažíme aj ovplyvňovať. Ponúkame aj vážnu hudbu alebo rôzne divadlá. Na Slovensku nebolo pre starších ľudí zvykom chodiť na festivaly, lebo jednoducho neboli, ale pomaly sa to mení. Napr. Moji rodičia chodili na Pohodu od začiatku a kedysi tam trošku vytŕčali, aj keď nie sú až takí starí... Teraz už býva ľudí v ich veku dosť. Najstaršieho neviem presne odhadnúť, ale určite chodia aj takí rockeri, medzi 70 80. To, že chodia aj starší ľudia, je fajn, pretože oni nemali možnosť užiť si festivaly za komunizmu a je super, keď sa zo stretnutia rôznych pohľadov na svet stane aj stretnutie generačné.
Spolupracujete pri organizovaní tohto festivalu aj s Ministerstvom kultúry (MK) SR?
Áno, tohto roku nám aj schválilo dotáciu. Žiadosť o grant nedávame každý rok, ale tento rok sme podali a podporu sme dostali. Bolo by zvláštne nežiadať, pretože si myslím, že sme podpory hodní. Príspevok MK SR pokryje iba veľmi malinkú časť rozpočtu, aj tak nás ale teší, že sme ho dostali. Veľmi dobrú spoluprácu máme s mestom Trenčín, ktoré nás už zaradilo do svojho rozpočtu.
Ako festival týchto rozmerov vnímajú Trenčania?
Vždy sa nájdu ľudia, ktorým sa to nepáči, ale tým, že sme teraz na letisku, sa to trošku vysunulo z mesta. Treba si však uvedomiť to, že keď sa niekto rozhodne žiť v meste, tak z toho vyplývajú mnohé veci. Keď na dovolenkách obdivujeme, ako tam ľudia žijú, sa nám to páči, ale keď to ožíva u nás, tak s tým majú niektorí ľudia problémy. Myslím si ale, že je to zvládnuteľné a pre mesto to má veľký prínos, obyvateľom sa oplatí tie trištyri dni tolerovať väčší pohyb ľudí, väčšiu premávku, väčší hluk v noci. Propagačný, kultúrny a ekonomický prínos je v konečnom dôsledku pre mesto prospešný. Po prvých ročníkoch, keď sme boli najskôr s veľkými výhradami trpení, potom tolerovaní a neskôr len verbálne podporovaní, sa situácia za posledných päť rokov výrazne zmenila a mesto nás naozaj podporuje a dokonca sa nás aj zastane, keď sú nejaké problémy. Ľudia z vedenia mesta sa neboja povedať, že festival je pre mesto naozaj prospešný a dôležitý.
A ako je to s politikmi? Festival, ako je Pohoda, je pre nich určite zaujímavým hlavne počas predvolebnej kampane...
Zopár politikov už na Pohode bolo v debatách, ale inak festival chránime pred tým, aby na ňom politici rečnili alebo si robili kampaň. Raz sme dovolili vystúpenie ministrovi obrany na veľkom pódiu a to bolo vtedy, keď vyhlásil koniec povinnej základnej vojenskej služby. Inak sme ani raz za celú históriu festivalu nedovolili politikovi vystúpiť. Stalo sa nám síce, že sa ohlásili a možno to vyzerá ako problém odmietnuť ich, ale keď sa s nimi otvorene bavíte, vedia to pochopiť.
