Bratislava 10. mája (TASR) - Bratislavská šesťčlenná skupina Para, ktorá na slovenskú hudobnú scénu vstúpila pred 13 rokmi, je každoročným hosťom letných festivalov. Na trenčianskej Pohode, z ktorej si občas spevák Lasky odskočí na pétanqueový turnaj (Lasky je totiž milovníkom tohto francúzskeho športu), sa po ôsmich rokoch cítia ako rezidenti. Ako uviedol v rozhovore pre TASR, v tomto roku vystúpia približne na pätnástich festivaloch, na niektoré víkendy majú dokonca naplánované až štyri koncerty. Hrali na rovnakom pódiu ako britské duo Basement Jaxx a pochvalu dostali od newyorských Fun Lovin' Criminals. Vystúpenie v Londýne zrušili pre údajný "pretlak slovenských skupín", ale snáď ako prvá slovenská skupina vystúpi Para na hudobnom festivale na ukrajinskej Jalte.
-Hovorí sa, že na Slovensku niečo ako "veľká sláva" neexistuje. V každom prípade, si známa postavička bratislavských ulíc, čo sa automaticky spája s tým, že stretávaš množstvo ľudí. Neotravuje ťa to?-
Je to otázka zvyku. Som taká postavička od šestnástich rokov. Pamätám si časy, keď som chodieval po Ventúrskej so zdvihnutou pravicou, lebo som všetkých zdravil. Väčšina mojich kamarátov zo mňa bola nešťastná - ísť so mnou do mesta bolo utrpenie. Vždy som sa pri niekom pristavil.
-Čo ťa baví viac, koncertovanie v kluboch alebo vystupovanie na festivaloch?-
Aj jedno aj druhé má svoje osobité čaro. Pravdupovediac mňa viac bavia klubové koncerty. Ľuďom vidím do tváre, môžem sa baviť spolu s nimi. To, samozrejme, na festivale môžem tiež, ale tam sú predsa len päťmetrové bariéry okolo pódia. Kdežto v klube mám pocit, že ľuďom spievam do úst. Vidím ich bezprostredné reakcie, čo na festivalovom pódiu nemám možnosť zažiť.
-Ostávaš po odohraní koncertu na festivale?-
Ako kedy, ale napríklad Pohodu si dávame celú. V tých dátumoch nikdy neberieme ďalšie koncerty, aj keď ja väčšinou odbehnem na nejaký pétanqueový turnaj v sobotu. Väčšinou však ostávame obidva dni.
-Aké kapely ste mali možnosť stretnúť vďaka festivalom?-
Minulý rok sme stretli Basement Jaxx na pumpe, keď sme išli z Pohody. Strašne sme na nich vykrikovali, že dobre hrali. Ale vôbec ich to nedojalo. Tak som si pomyslel: Ja som hral pred vami! Vôbec to netušili. Ale keď sme hrali ako predkapela Fun Lovin' Criminals, boli sme s nimi v autobuse a strašne nás pochválili. Dostávame rôzne reakcie.
-Baví vás to ešte vôbec?-
Už sme si zvykli. Človeku ani nepríde, že leto by sa malo odohrávať nejako inak, ako hraním na festivaloch. Potom máme dva týždne dovolenky a zase kolobeh, kluby, akcie, znova festivaly a tak dokola.
-Ktorý festival máte najradšej?-
Jednoznačne Pohodu, povedal by som, že sme už rezidenti. Za posledných deväť rokov sme tam hrali osemkrát. Ale radi máme aj Žákovic Open a Rudavu.
-Aký máš názor na to, že na Pohode sa nepodáva tvrdý alkohol?-
Keďže niektorí si ho vieme prepašovať, tak nám to v zásade neprekáža (smiech). V súvislosti s návštevníkmi to však vidím pozitívne. Aj tak si ľudia alkohol prepašujú, a ten, kto si niečo chce dať, spôsob nájde. Nie je to však v takom množstve. Niekomu to vyhovuje, niekomu nie. V rámci bezpečnosti to beriem ako pozitívum.
-Nechystáte navrhnúť Michalovi Kaščákovi (organizátor festivalu Pohoda, pozn. TASR), aby na letisku spravil aj nejaké pétanqueové ihrisko?-
Mohol by. Myslím, že by bol tomu celkom naklonený. Problém je, že na letisku nie je veľmi kde - všade je betón, trávnik a na týchto povrchoch by sa nemalo hrať.
-Navštívili ste nejaký zahraničný festival?-
So skupinou Neuropa som bol na budapeštianskom Pepsi Szigete, chodíme do Čiech a raz sme boli na festivale v Rakúsku a Poľsku. V tom čase sme ešte nemali vydané CD a boli sme hlavná hviezda festivalu.
-V čom sa líšia?-
Festivaly sa v zásade príliš nelíšia. V zahraničí sú drahšie vstupenky, točí sa tam viac peňazí, takže organizátor môže zavolať väčšie hviezdy. Samozrejme, záleží to aj na druhu festivalu. Treba však povedať, že aj zahraničný festival môže byť zlý. Človek sa tam nemusí cítiť dobre. Na slovenských festivaloch hrajú domáce kapely, ktoré poznám odpredu aj odzadu, ale nejde o hudbu. Ide o to, že stretnem ľudí, ktorých som pár rokov nevidel.
-Hviezdy si pred príchodom na festival určujú rôzne podmienky. Cypress Hill toho roku poslali organizátorovi 80-stranový zoznam požiadaviek. Čo vy na to?-
Rozmýšľali sme, že by sme si objednali fľašu bieleho rumu a koše ovocia, ale nás aj tak vždy pošlú kade ľahšie. Ale nie, minule sme si vyžiadali nejaké jedlo a pitie a dokonca sme ho dostali. Nechceli sme krokodíla alebo niečo podobné (smiech). Spomínam si, že Fun Lovin' Criminals chceli štyri páry ponožiek na jedného. Niektorí chcú gumových macíkov alebo určitý druh kvetín.
-Nie je to len marketingový ťah?-
Je to aj marketingový ťah, ktorý sa dá použiť na tlačovkách. Je to v podstate rozmaznanosť tých, čo to zariaďujú. Väčšinou je to na pleciach manažéra, ktorý si chce vydobyť najlepšie podmienky. Ide v podstate o psychologické hry.
-Keby sa organizátorovi nepodarilo splniť požiadavku?-
Myslím, že sa to neberie až natoľko striktne. Určite to závisí od toho, o čo by konkrétne išlo. Zvukové požiadavky sú najzásadnejšie.
-Nejaký zážitok z koncertu?-
Raz sme mali v Poľsku na námestí koncert. Väčšinou sa na koncertoch hádžem do publika, ale ľudia boli ďaleko, príliš nás nepoznali a ani to príliš neprežívali. Priamo pred pódiom bola fontána. Tak som sa švacol do nej (smiech). Potom sme do rána žúrovali s miestnymi na nejakom byte.
-Baby vám aj hádžu rôzne predmety na pódium...-
Áno, mám doma štyri podprsenky, ale už dlho nič nebolo. Asi je to tým, že pódiá sa zväčšujú, sú pred nimi bariéry. Ale je to celkom veselé, keď mám dámsku návštevu a dostávam otázky ohľadom podprseniek. Nanešťastie to nie je tak často. Raz som sa dohodol s nejakými babami, že ak mi hodia na pódium podprsenky, hodím im trenky. Po koncerte sme si ich vymenili.
-Na Abstinent Tour v bratislavskom PKO hosťoval aj Michal Kaščák, s ktorým ste zahrali legendárne Parné valce od Bez ladu a skladu. Ako vznikla spolupráca?-
Spolupráca vznikla už dávnejšie, hrávame s ním od prvej Pohody. Vždy ho zavoláme na Parné valce, dokonca aj na CD hosťoval. Je to v podstate automatické.
-Všetci v kapele máte svoju profesiu...-
Odjakživa koncertovanie berieme ako koníček. Teoreticky by sa z toho dalo vyžiť, ale asi by sa nám nechcelo. Ja osobne robím u mamičky také dievča pre všetko. Vozím kvetiny, sadenice, kochlíky, semená...
-V rámci turné budete koncertovať aj v Čechách, máte tam silnú fanúšikovskú základňu?-
Zatiaľ nevieme, odohráme tam dva koncerty. Ale zistili sme, že tam budú asi všetci Slováci.
-Slováci žijúci v Čechách?-
Áno. V lete bude veľa festivalov, takže na fanúšikoch pracujeme. Sme leniví. Keď sme boli mladí a pekní, sa nám nechcelo, tak si to musíme odmakať na staré kolená.
-Máte ambíciu ísť ďalej ako do Čiech?-
Ambícia je v podstate nulová. Keď sa podarí, tak sa podarí, ale je to v zásade jedno. Ideme však hrať na letný festival na Ukrajinu, na Jaltu. Mali sme tiež odohrať štyri koncerty v Anglicku a Írsku - aj v Londýne, ale zrušili sme ich. Máme pocit, že je tam pretlak slovenských kapiel.
-Pred pár dňami vám vyšlo DVD z Abstinent Tour. Aký z neho máte pocit a čím je výnimočné?-
DVD je taká radôstka pre kamarátov a pre všetkých zúčastnených. Je to dobrá spomienková vec. Súkromné DVD máme aj z predchádzajúcej šnúry s Lavagance a Cliché, ktoré robil náš ctený bubeník. Našiel si v tom záľubu.
-Pracujete v súčasnosti na albume?-
Na albume známok, akurát (smiech). Keď prídu nejaké pesničky, priebežne na nich pracujeme, dokončujeme. Potom príde obdobie, keď sa všetko robí naraz a finalizuje.
-Nechcete do kapely pribrať ženský vokál?-
Do kapely? Načo? Zo ženského vokálu môže vzniknúť len problém (smiech). Používame ženský vokál na našich albumoch, ale ten si vždy nahráme do našej mašinky, grooveboxu.
-Čo vás inšpiruje pri tvorbe textov?-
Inšpiráciou je každodenný život. Každá situácia má silu inšpirovať. Človek v našich textoch nájde čo len chce. My vyslovíme slová a vety a niečo konkrétne pod nimi myslíme. Ale môže tam byť aj inotaj, ktorý si človek vysvetlí akokoľvek.
-Takže vaše texty sú v tomto zmysle univerzálne.-
No neviem, či sa to tak dá povedať, ale asi aj áno (smiech).
Skupina Para od konca júna vyráža na festivalovú šnúru. Kapela vystúpi na festivaloch v Malackách - Street fest, na Zelenej vode - Top fest, na festivale v Prešove, Rock 4 people, Kozel Klik fest, v Prievidzi na Letnej pauze, v Senci, Na Colours of Ostrava, trenčianskej Pohode, Rudave, Zákovic Open, Benátskej noci, Hrachovke a Duchonke.
