Divadlo Ludus uviedlo premiéru inscenácie románovej ságy Francoisa Rabelaisa.
Nebojme sa klasiky - tak sa nazýva jeden z dramaturgických cyklov bratislavského Divadla Ludus. Občas načiera do pokladnice literatúry a snaží sa jemne provokovať nečítajúcu dospievajúcu verejnosť. Zámer je to záslužný, pre kreatívne centrum mladých (ako sa divadlo deklaruje) prínosný.
Najnovším príspevkom tejto línie je pôvodná dramatizácia románovej ságy veľkého renesančného spisovateľa Francoisa Rabelaisa Gargantua a Pantagruel. Hoci ide o vtipné, múdre dielo, zobrazujúce nadčasové pohľady na človeka, jeho čítanosť je pravdepodobne mizivá.
Dramatizátor Kamil Žiška vyberal z rozsiahlej prózy divadelne vďačné obrazy, ktorých spoločnou témou je púť Pantagruela za vlastnou dospelosťou, ale aj konfrontácia so svetom, s mravmi a poriadkami, takými príznačnými i pre dnešok. Keďže hlavným adresátom inscenácie je dospievajúci divák, dramatizácia sa končí v okamihu, keď má Pantagruela postretnúť prvá láska.
Žiška zachováva Rabelaisov princíp rozprávania. Navyše, historizujúci jazyk miestami zvýrazňuje jeho rýmovaním, ktoré prerastá do nenápadných hudobných plôšok. Nenásilnou formou tak atraktivizuje najmä pre mladého diváka dnes nepoznané klasické literárne dielo.
Inscenácii stačí päť hercov a jedna epizodická herečka - pre pointu celej hry. Postavy kreslí vo výrazných štylizáciách s akcentom na fyzické konanie. Situácie rozohráva cez konflikty vyhranených typov. Hravosť podporuje scénické riešenie Annamárie Kósa. Niekoľkými drevenými sudmi rôznych veľkostí si herci dotvárajú jednotlivé scény. Kostýmy podčiarkujú typológiu hrdinov. Zdá sa však, že zvolené karikovanie ich fyzického vzhľadu je nadbytočné. Herci si totiž domodelúvajú postavy vlastnými prostriedkami. Aj preto, že sú pre režiséra najdôležitejšou zložkou inscenácie.
V Žiškovej réžii si overili svoju kreativitu a danosti či predpoklady pre štylizované divadlo. Scénky hrajú s chuťou, vo vysokom tempe, s množstvom náročných pohybových i situačných vtipov. Ich konanie je nenútené aj preto, že vychádza z overených improvizácií.
A tak sa predstavenie stáva vhodnou „školou moderného divadla“ aj pre nich. Takže Pantagruela sa v Luduse naozaj netreba báť.
Recenzia/divadlo
Francoise Rabelaise. Gargantua a Pantagruel. Dramatizácie, hudobné improvizácie a réžia: Kamil Žiška, dramaturgia: Miriam Kičiňová, scéna a kostýmy: Annamária Kósa, svetelný dizajn: Peter Stránsky.
Hrajú Daniel Fischer, Andrej Palko, Michal Rovňák, Lukáš Dóza, Martin Weiss/Martin Šalacha a Dominika Šenkárová/Alexandra Antošová.
Autor: Oleg Dlouhý (Autor je teatrológ )
