Bratislava 13. mája (TASR) -
"Hanák dokáže myslieť v obrazoch a navyše vie, že svet nemá svoju odvrátenú, ale nevidenú stranu, ktorú nám už roky prostredníctvom fotografií a filmov ukazuje," hodnotil autora na vernisáži kurátor výstavy Peter Michalovič.
Potvrdzuje to cyklus portrétov Ľudia z Angoly, farebné fotografie Po práci, Dobrodinci, Na predaj, Urna, Šaman, Brigáda komunistickej práce, Šanghaj, V nedeľu ráno, Na poludnie, Register trestov a iné.
Odkazy tvoria záznamy textov z plagátov, ktoré zničili poveternostné podmienky alebo ľudia. Časť nápisu, útržky plagátov či grafitové nápisy dáva autor do nových súvislosti. Podľa neho je to v rôznych kútoch sveta súčasť života v prostredí, v ktorom žijeme. "Došlo k spochybneniu hraníc medzi textom a kontextom," konštatuje Michalovič.
Hanák nakrútil 20 krátkych filmov, ktoré boli ocenené v Oberhausene, Montevideu, Paríži a na mnohých festivaloch. Celovečerné filmy začal nakrúcať po sovietskej okupácii Československa v roku 1968 a viaceré boli zakázané. Napriek nežičlivosti vtedajšieho domáceho prostredia získal mnoho zahraničných ocenení. Hneď jeho prvý celovečerný hraný film 322 z roku 1969 získal cenu Grand Prix na 19. Medzinárodnom filmovom festivale (MFF) v Mannheime.
K ďalším oceneniam patrí Zlatý sestercius na MFF v Nyone, Grand Prix v Mníchove, Grand Prix na druhom MFF v Alés, Alcan Prize v Montreale, Cena Don Quijote, Cena Asociácie losangeleských filmových kritikov za najlepší dokumentárny film, ceny na 29. MFF autorských filmov v San Reme, Cena československej filmovej kritiky, Zvláštna cena poroty na MFF v Štrasburgu, cena Golden Spire v súťaži Golden Gate Award na 40. MFF San Francisco, Run-up Price na 6. MFF v Yamagate, Cena za celoživotné dielo Award to the Career na festivale umeleckých filmov v talianskom Bergame (1997), Kryštálový glóbus za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii na MFF Karlove Vary (2006) i ďalšie ocenenia.
Na domácej scéne získal Hanák výročnú cenu Slovenského filmového zväzu Igric 1996 za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu, Trilobit (1996) za film Papierové hlavy, o dva roky neskôr si prevzal Cenu Paľa Bielika za réžiu diela Obrazy starého sveta, Zlatú kameru na filmovom festivale Artfilm (2006) a iné výročné i ďalšie ceny. Retrospektívy jeho filmov sa konali v San Reme, La Rochelle, Ch�teauroux, Paríži, Berlíne, Lipsku, Chicagu, v Múzeu moderného umenia v New Yorku i mnohých ďalších amerických mestách a univerzitách.
K najúspešnejším filmom Hanáka patria Ružové sny z roku 1976, Ja milujem, ty miluješ (1980) či Tichá radosť (1985). V roku 1999 vydal knižnú publikáciu vlastných záznamov a fotografií s názvom Slepec a nahá slečna. Je profesor na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
