ak po istom čase začalo byť, pochopiteľne, tesno.
Nedávno sa priestor otváral pod názvom Arteatro.Tím mladých ľudí, ktorému sa podarilo získať finančnú, mediálnu aj ľudskú podporu z mnohých strán, tu chce uvádzať, ako inak, kvalitné produkcie a dávať priestor mladým tvorcom.
Krátko po otvorení začali v miniatúrnom podzemí s potenciálom genia loci uvádzať svoje predstavenie aj študenti VŠMU z Bratislavy. Shakespearovu takzvanú komédiu omylov Oko za oko v réžii Petra Weincillera hrajú s radosťou, ako keď si dieťa vymyslí dobrý spôsob, ako sa zahrať na dospelého. Majú šikovnú kovovú konštrukciu v tvare kocky so závesmi určujúcich farieb, ktorá im slúži na všetky možné účely, a k tomu vtipné štylizované, jednoduché kostýmy s odkazom na „mikinovú kultúru.“
Zásadný problém však je, že sa do priestoru nezmestia. Búchajú si hlavy o klenby a nemôžu na scéne ani poriadne rozhodiť rukami. Je naozaj na zváženie, či sa ich predstavenie do tohto divadla hodí. Škoda zážitku, ktorý navyše pohlcuje aj hučanie zle fungujúcej klimatizácie.
