V činohernom divadle sa už pomerne dlho úspešne uvádza aj súčasná (najmä západoeurópska) dramatika s výstižným prívlastkom „cool“. Charakterizujú ju často chúlostivé témy spracované rovnako chúlostivo, či už ide o používanie nahoty na javisku, alebo vulgarizmy.
Zdalo by sa, že divadlu pre deti a mládež sa tieto trendy vyhnú, že témy ako prvý sexuálny zážitok, nadváha, nevera nemožno spracovať vhodne. Medzinárodne uznávané a mnohokrát ocenené dielo súčasnej rakúskej autorky Christine Nöstlingerovej však svedčí o opaku. Hrdinovia jej kníh sú vzdialení príbuzní Pipi Dlhej Pančuchy - drzí, samostatní, vulgárni - samozrejme, z pohľadu dospelých.
Autorka nemoralizuje. Detskými očami sleduje náš „zvrátený“ a prekrútený svet. Odtiaľ pramení komediálnosť prerastajúca do krutej grotesknosti v jej dielach. Detský pohľad je v nich vyspelejší, zrelší, zdravší a napokon blahodarne pôsobí na svet dospelých.
Táto optika je charakteristická aj pre jej hru Conrad, chlapec z továrne, ktorá sa na Slovensku udomácnila vďaka rozhlasu. V roku 2007 získala ocenenie Prix ex aequo i cenu Xaver. Tento rok po nej siahol študent posledného ročníka bábkarskej réžie Peter Palik. S kolegami bábkohercami z VŠMU vytvoril z Conrada svoju absolventskú inscenáciu.
Príbeh spracúva motív známy už z ľudových rozprávok: Kde sa vezme - tu sa vezme dieťa, ktoré úplne zmení životy dospelých. Doručia ho (ako Bambuľku) balíkom novej „majiteľke“. Nie je to však skutočné dieťa, ale výrobok z továrne, ktorý má uspokojiť rodičovské pudy osamelých. Conrad sa nedostáva do kompletnej, a už vôbec nie vzorovej rodiny, ale do „nadivoko“ fungujúceho vzťahu panej Berty a pána Egona, ktorým svojím príchodom prekazí rande a do konca príbehu z nich spraví rodinu. Zistí sa však, že „tovar“ bol doručený na nesprávnu adresu a hra dramaticky vrcholí.
K prednostiam inscenácie patrí práca režiséra s protikladmi zakódovanými už v samom texte. Ako partnera temperamentnej a impulzívnej pani Bartolottiovej (v podaní Anny Čitbajovej) obsadil subtílnejšieho Michala Németha ako rozvážneho lekárnika Egona. Ten ani v texte, ani na javisku nezostal „pod papučou“ a bol jej rovnocenným partnerom. Podobný vzťah funguje aj medzi deťmi. Conrad ako výrobok „naprogramovaný“ na slušnosť sa spriatelí s neslušnou spolužiačkou Kitty.
Výtvarníčka Sabina Liptáková vytvorila maňušky s najrôznejšími typmi hláv. Od klasických „dospeláckych“, cez hlavu s obrovskými „klapajúcimi“ ústami urečnenej Kitty (na snímke VŠMU), až po hlavu-päsť jej nápadníka – bitkára Floriána. Pestrosť a farebnosť vyniká ešte viac vďaka šedivo-čiernej scéne zo škatúľ. Tie v dynamických zmenách znázorňujú raz tovar, inokedy panelák či obývačku.
Najväčším pozitívom inscenácie je, že tvorcom sa podarilo vytvoriť javiskové dielko rodinného typu.
Recenzia
Ch. Nöstlingerová: Conrad
Réžia: Peter Palik
Scéna a kostýmy: Zuzana Hlavatá, návrhy bábok: Sabina Liptáková, produkcia: Lucia Kašová, Martina Agricolová, Karol Ivanič, hrajú: Barbora Zamišková, Anna Čitbajová a ďalší
Premiéra: 15. marca 2008 na Malej scéne VŠMU v Bratislave
Autor: Zdenka Pašuthová (Autorka je publicistka)
