BRATISLAVA 15. mája (SITA) - ry aktívnym skautom. Neskôr študoval žurnalistiku na Minnesotskej univerzite, ale školu nikdy neukončil.
Hereckú kariéru odštartoval ako 20-ročný v Omaha Community Playhouse, keď priateľka jeho matky a zároveň matka Marlona Branda - Dodie potrebovala mladých hercov do hry You and I. Odcestoval teda na potulky svetom s divadelníkmi zo súboru Provincetown Players a hereckou skupinou pod vedením Joshuu Logana. Práve tam sa stretol s Jimmym Stewartom a spoznal svoju budúcu manželku Margaret Sullavan.
Fonda a Stewart odcestovali do New Yorku, kde spolu bývali a spoznávali zákutia Broadwaya. Divadlo Henryho živilo už v rokoch 1926 až 1934. Za jeho filmový debut sa považuje snímka Farmár sa žení z roku 1935. Svoju postavu už dobre poznal, pretože ju stvárnil aj v divadelnej hre na Broadwayi. O rok neskôr hral vo filme Dcéra prekliateho lesa a hlavnú postavu stvárnil aj vo filme Cez prah smrti (1937). Kritika pozitívne prijala aj jeho rolu v snímke Jezebel z roku 1938. Titulnú úlohu získal ďalej vo filme Mladý Lincoln (1939), na ktorej po prvý raz spolupracoval s režisérom Johnom Fordom. Ten ho neskôr obsadil aj do filmu Ovocie hnevu (1940), v ktorom stvárnil Steinbeckovho Toma Joada. Hoci práve tento film mnohí považovali za vrchol jeho hereckého umenia, Oscara zaň nedostal.
Počas II. svetovej vojny hral po boku Barbary Stanwyck vo filme Pani Eva (1941) a prijal ponuku účinkovať aj vo filme Jazda do Ox-Bow (1943). Uprednostnil ale armádu a vstúpil do námorníctva. Ešte predtým zbierali so Stewartom peniaze na podporu Britov v boji proti nacistom. Neskôr ho povýšili a za vojenské zásluhy odmenili Bronzovou hviezdou s prezidentskou pochvalou.
Prvý povojnový film, v ktorom účinkoval, mal názov Pevnosť Apačov z roku 1948, no jeho zmluva so spoločnosťou Fox čoskoro vypršala. Ďalšiu ponuku odmietol a vrátil sa na Broadway. V tom istom roku získal cenu Tony za postavu v komédii o námorníkoch Mister Roberts. S predstavením potom cestovali po Spojených štátoch amerických a všade malo obrovský úspech. Do Hollywoodu sa vrátil v úlohe seržanta Douglasa Robertsa vo filmovej verzii úspešného predstavenia Mister Roberts (1955). Neohrdol ani ponukou stvárniť Pierra Bezuchova vo filme Vojna a mier (1956). V roku 1956 spolupracoval s režisérom Alfredom Hitchcockom na filme Nesprávny muž. O rok neskôr začal po prvý raz spolupracovať na filmovej produkcii. Išlo o film Dvanásť rozhnevaných mužov (1957), ktorý získal nominácie na Oscara a Zlatý glóbus a v roku 1958 cenu BAFTA. Fonda sa vtedy zaprisahal, že už žiadny ďalší film produkovať nebude. Po sérii priemerných westernov porušil svoj sľub a pre spoločnosť NBC produkoval seriál The Deputy (1959).
V 60. rokoch vystupoval vo filmoch Vtedy na Západe (1968), Madigan (1968), Bostonský prípad (1968) a iných. Jeho priateľstvo so Stewartom sa v tom čase otriaslo v základoch, pretože každý z nich mal iný názor na politiku. Fonda bol liberálny demokrat, Stewart zasa konzervatívny republikán. Po veľkej škriepke sa vraj preto dohodli, že sa o politike radšej nebudú zhovárať.
Fonda bol päťkrát ženatý. Po prvý raz sa oženil v roku 1931 s Margaret Sullavan, no po necelých dvoch rokoch sa rozviedli. V roku 1936 to po druhý raz skúsil s Frances Ford Seymour, ktorá mu porodila dve deti - herecké duo Petra a Jane, ale v roku 1950 spáchala samovraždu. V tom istom roku sa zosobášil so Susan Blanchard. Adoptovali si dcérku Amy, ale aj toto manželstvo sa rýchlo skončilo. V roku 1957 sa oženil s talianskou grófkou Afderou Franchetti. Boli spolu do roku 1961, a krátko potom sa Fonda oženil so Shirlee Mae Adams, s ktorou zostal až do svojej smrti. Jeho vzťah k deťom nebol nikdy veľmi vrúcny. Pomerne komplikovaný vzťah s ním mala najmä dcéra Jane - herečka a známa politická aktivistka, ktorá odmietala jeho priateľstvo s Johnom Waynom a Jamesom Stewartom. Rovnako si nerozumeli ani ako herci.
V 70. rokoch Henry pokračoval v televízii aj vo filme. Okrem Cheyenského Spoločenského klubu (1970) sa objavil aj vo filme Príliš neskorý hrdina (1970). V čase, keď mnoho jeho kolegov profesionálne zostarlo a prestali byť pre produkciu zaujímaví, Fonda účinkoval v televíznom seriáli The Smith Family (1971). V roku 1974 sa vrátil na Broadway v dráme Clarence Darrow, za ktorú ho nominovali na cenu Tony.
Jeho zdravie "verejne zaškrípalo" v apríli 1974, keď počas predstavenia skolaboval. Mal problémy so srdcovou arytmiou a museli mu voperovať kardiostimulátor. Na odporúčanie lekárov prestal hrať v divadle, ale objavil sa v niekoľkých televíznych produkciách. Keďže jeho zdravie sa čoraz viac podlamovalo, v roku 1979 získal špeciálnu cenu Tony za činnosť na Broadwayi. V priebehu dvoch rokov ešte získal Oscara a Zlatý glóbus za celoživotný prínos.
V 80. rokoch stihol účinkovať vo filmoch The Oldest Living Graduate (1980) a Na Zlatom jazere (1981). Film získal 11 oscarových nominácií a stal sa jediným, za ktorý Fonda získal Oscara, ale aj Zlatý glóbus.
Fonda skonal vo svojom losangeleskom sídle 12. augusta 1982 v dôsledku problémov so srdcom. Napriek tomu, že v čase úmrtia trpel na rakovinu prostaty, podľa lekárov nebola príčinou smrti. Počas svojej kariéry si zahral v 106 filmoch a televíznych programoch a 17 divadelných hrách.
Spracované podľa: en.wikipedia.org, www.imdb.com, www.csfd.cz, Encyklopédia filmu (1993).
