BRATISLAVA 16. mája (SITA) - Jean Gabin, zrejme vôbec najuznávanejší a najvýznamnejší francúzsky filmový herec, sa narodil 17. mája 1904 v Paríži ako Jean Alexis Moncorgé. Jeho otec vystupoval v kabaretoch a matka bola speváčka. Bol najmladší zo siedmich detí (tri zomreli ešte malé) a o tom, že by nasledoval rodičov, pôvodne vôbec neuvažoval. Prešiel niekoľkými zamestnaniami, ale napokon podľahol otcovmu tlaku a začal vystupovať v parížskych divadlách ako štatista a neskôr i spevák a tanečník. Prevzal aj otcov pseudonym - Gabin. Rozhodujúci úspech ho však nečakal na divadelných doskách, ale vo filme, kde debutoval v roku 1930 (Každý má svoju šancu, Mefisto).
Jeho výrazná tvár, inštinktívne poznanie, že kamera vyžaduje iný, oveľa menej nápadný štýl hrania než bolo dovtedy zvykom, rýchlo zaujali popredných domácich režisérov (Jean Renoir, Julien Duvivier, Marcel Carné) a Gabin už onedlho patril k najvyhľadávanejším francúzskym filmovým hercom, ktorého sláva sa rýchlo šírila i v zahraničí. V 30. rokoch vytváral najmä postavy životných vyvrheľov, mužov na hrane zákona, ktorí ale stále usilujú o nový a lepší život. Nech aj vopred cítia, že znovu stroskotajú. Z najznámejších titulov: 1933 - Krásna námorníčka, Tunel, 1934 - Zouzou, 1935 - Pevnosť zatratených, 1936 - Na dne, Dobrá parta, 1937 - Pepé le Moco, Veľká ilúzia, 1938 - Človek beštia, Nábrežie hmiel, Deň začína, 1939 - SOS.
Po vypuknutí II. svetovej vojny odišiel Jean Gabin do Hollywoodu. Hral tu vo viacerých filmoch (Prístav lásky, Podvodník) a nadviazal tiež silný citový vzťah s preslávenou Marlene Dietrich, no jeho cieľom bolo jediné. Čo najskôr sa pridať k boju za oslobodenie Francúzska. Preto v roku 1943 vstúpil do armády generála de Gaulla, bojoval ako tankista v severnej Afrike, oslobodzoval i Paríž a k filmu sa vrátil až v roku 1946 (Martin Roumagnac).
Jeho herecké umenie touto pauzou ale nijako neutrpelo a už onedlho sa stal rovnako hviezdou francúzskeho filmu ako predtým. Režiséri mu navyše dávali možnosť vytvárať typovo oveľa rôznorodejšie postavy siahajúce od jednoduchých ľudí cez burziánov, gangstrov, detektívov až po intelektuálov či aristokratov. Vo viacerých filmoch pritom ukázal, že má tiež výnimočný komediálny talent. Kritici o Gabinovi hovorili, že vlastne pred kamerou vôbec nehrá. Jednoducho "iba" existuje. Čo však úplne stačí, aby vytváral jedinečné ľudské charaktery, na ktoré diváci nezabudli ani dlho potom ako odišli z kina. (1951 - Noc je mojím kráľovstvom, 1954 - Nesiahajte na prachy, Vzduch Paríža, 1955 - Napoleon, Francúzsky kankán, 1956 - Čas vrahov, 1958 - Maigret kladie pascu, Bedári, Burziáni, 1959 - Tulák Archimedes, 1960 - Stará garda, 1962 - Opica v zime, 1963 - Komisár Maigret zúri, Melódia podzemia, 1965 - Hrom do toho, 1967 - Slnko darebákov, Paša, 1968 - Tetovaný, 1969 - Sicílsky klan, 1970 - Heroín, 1973 - Prípad Dominici, Dvaja muži v meste, 1974 - Verdikt, Svätý rok).
Jean Gabin bol tri razy ženatý. Z posledného manželstva s modelkou Dominique Fournier (1949) mal syna Mathiasa a dcéry Florence a Valerie. Z niekdajšieho búrliváka a bonvivána sa stal starostlivý otec rodiny, ktorý po skončení filmovania okamžite odchádzal na svoje rozsiahle vidiecke sídlo, kde choval závodné kone. Tu aj, 15. novembra 1976, nečakane zomrel na infarkt. Ako si želal, rodina rozsypala jeho popol do mora niekoľko kilometrov od mesta Brest v Bretónsku.
Spracované podľa: André Brunelin: Gabin (1995), www.imdb.com, www.csfd.cz
dm;kv;pe
