Bratislava 16. mája (TASR) -
Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave vyštudoval v roku 1964 dramaturgiu a potom pracoval ako dramaturg v Slovenskej televízii. V roku 1968 bol spoluzakladateľom slovenskej alternatívnej scény Divadla na Korze a stal sa jej umeleckým šéfom. Počas troch rokov existencie tejto scény inscenoval päť titulov (napríklad Čakanie na Godota, Môj úbohý Marat).
Po zrušení Divadla na Korze v roku 1971 až do roku 1987 pôsobil ako dramaturg a režisér na bratislavskej Novej scéne, v roku 1988 začal pracovať v SND. Na prelome 80. a 90. rokov pôsobil ako hosťujúci režisér v pražskom Národnom divadle (1990 Václav Havel Záhradná slávnosť) a ako hosťujúci režisér v Divadle na Vinohradoch (1992 Corneille Cid). V rokoch 1993-1999 bol riaditeľom pražského Činoherného klubu.
Počas svojej kariéry sa zúčastnil na viacerých festivaloch v zahraničí, režíroval v Maďarsku, Poľsku, Juhoslávii i v Amerike.
Z mnohých Strniskových inscenácií môžeme spomenúť hry: Keď sa mačky hrajú (Divadlo SNP v Martine krátko po roku 1971), inscenáciu Goetheovej hry Clavigo, od Schillera Úklady a láska, od Shaffera Amadeus, Ostrovského Aj hlupák sa spáli, Molierovho Don Juana, Gogoľove Mŕtve duše. V SND režíroval napríklad od Erdmana hru Samovrah, Hamptona-Lacloseho Nebezpečné vzťahy, od Sartra S vylúčením verejnosti, Canettiho Svadbu. V súčasnosti na doskách SND režíruje Dostojevského hru Cudzia žena a muž pod posteľou i Besseho hru Riaditelia.
V Prahe sa hral Williamsov Sklenený zverinec, ešte s Věrou Galatíkovou v hlavnej úlohe a čierna komédia Edwarda Albeeho Koza alebo Kto je Sylvia s hercami Oldřichom Kaiserom, Dášou Bláhovou a Jiřím Lábusom. Na doskách SND režíruje v súčasnosti Dostojevského hru Cudzia žena a muž pod posteľou, aj Besseho hru Riaditelia.
Je o ňom známe, že spolupracoval predovšetkým s hercami generačne i názorovo spriaznenými (Martin Huba, Marián Labuda, Magda Vášáryová, Stanislav Dančiak, Milan Lasica, Július Satinský). Na javisku sa snažil uskutočňovať to, čo pokladal za zmysluplné: prostredníctvom divadelného textu a herca akési "stretnutie k očiste", stretnutie s divákom, ktorý tomuto úsiliu rozumie.
Svoje vedomosti dlhé roky odovzdáva študentom na VŠMU. Medzitým získal titul docenta (1989) a v roku 1998 ho vymenovali za vysokoškolského profesora.
