CANNES. Minulý rok v lete bol Woody Allen v Španielsku. Nakrúcal film a miestne noviny šírili názor, že to asi nie je bohvieaký nápad. Barcelona mu dala milión eur - a to predsa môže daňových poplatníkov poriadne nahnevať. Je azda bohatý hollywoodsky režisér odkázaný na ich peniaze?
Na festivale v Cannes to Woody skúsil vysvetliť: „Pozrite sa, mne z Barcelony zavolali. Spýtali sa ma iba: neprišli by ste k nám nakrútiť film? My vám to zaplatíme. Samozrejme, že chcel, odpovedal som. Práve som tam chcel ísť s manželkou na dovolenku.“
Jeho nový film sa volá Vicky Cristina Barcelona a premietol sa mimo súťaže. Vicky a Cristina sú Američanky, obe rovnako strelené. Jedna píše vedeckú prácu o katalánskej identite, druhá nakrútila o nevyriešiteľných problémoch v partnerských vzťahoch dvanásťminútový film. Sú však úplne rozdielne a keď sa okolo nich začne krútiť muž, reaguje každá inak. Na ich výlete v Barcelone sa to zase raz pekne ukáže.
Chronická nespokojnosť
Na túto konverzačnú komédiu sa prišla pozrieť veľká skupina Španielov - a boli spokojní. Americké turistky hrajú Rebecca Hall a Scarlett Johansson, toho muža na blízku zasa Javier Bardem.
Z toho mali obzvlášť veľkú zábavu. Keď sa prvýkrát objavil v zábere, polovica kina sa smiala. Je možné, že vidieť svojho herca v americkom filme na nich pôsobí rovnako zvláštne a vzrušujúco, ako keby sme my videli v hollywodskej dráme Emila Horvátha mladšieho.
Bardemova postava s absolútnou samozrejmosťou kurizuje obom Američankám naraz, naraz ich pozýva aj do jednej postele. Leto sa nakoniec rozhodne stráviť iba s jednou, ale to sa zas objaví aj jeho bývalá manželka. Takže Woody Allen dostal od novinárov otázku, či máva erotické fantázie s dvoma ženami naraz.
„Pre mňa bolo ťažké dostať už len jednu ženu. Byť s dvoma, to musí byť ešte komplikovanejšie. Väčšina ľudí by takú situáciu v normálnom živote nezvládla. Vo filme som si taký vzťah mohol dovoliť, pretože sú to umelci a vlastne živly,“ odpovedal.
Postavu maliarky dal Penélope Cruzovej, a to Španielov tešilo tiež. V Allenovom filme je výrazný aj smutný odtieň. Ani jedna postava nie je v láske šťastná a ktovie, či niekedy bude. Raz im niečo chýba, inokedy majú čohosi navyše. Woody to volá - chronická nespokojnosť.
„Myslím si, že aj môj budúci film bude naoko veselý a romantický, a potom vás na záver ovalí svojou tragickosťou. Ak to tak ľudia nepocítia, potom som to zbabral.“
Strach z Ruska
Uzbecká novinárka chcela počuť iný prísľub. U nich doma sa ešte bežne žije s viacerými ženami, nepríde Woody nakrúcať aj tam? Nie. Uzbekistan je pre Woodyho Rusko. „Zažil som tam dve hodiny. Bol som z tej krajiny zhrozený, utekal som do prvej cestovky a pýtal si letenku kdekoľvek, len smerom preč. Vravia mi, že za posledné roky sa Rusko zmenilo. Ale to by sa muselo veľmi zmeniť, aby som sa vrátil. Som veľmi bojazlivý turista.“
