V múzeách bol nával v noci aj cez deň

BRATISLAVA. Tisíce muzeál­nych pútnikov s programom a perom v rukách prúdili v sobotu Bratislavou. Organizátori Noci múzeí a galérií chceli tento rok prekonať rekord v návštevnosti, zapojilo sa 21 inštitúcií. Mnohí vyrážali do mesta už ráno.

„Bola som medzi prvými v Prírodovednom múzeu. Čakalo sa,“ povedala Barbora z Malaciek. Medzi deťmi vzbudzovalo najväčšie nadšenie ryžovanie zlata v bazéniku pred budovou na Vajanského nábreží. Rodičov čakal oznam, aby tu deti neryžovali dlhšie ako 20 minút, lebo „obetí zlatej horúčky je veľa“.

Ďakujeme, že čakáte

Najväčší nával bol v Podhradí, kde prebieha výstava Théby – mesto bohov a faraónov. Pred pavilónom na Žižkovej sa tiahol rad až do neskorej noci.

„Už som tu tretíkrát. Ráno som sem prišiel, ale tá šóra ma odradila, šiel som inam. Potom som sa vrátil, ale stále tu boli davy, tak som šiel do kaviarne. Teraz už vydržím,“ povedal okolo 22.00 Tomáš, ktorý stál v rade. Čakanie ľuďom spríjemňovali dozorkyne, ktoré rozdávali nálepky. „To sú časenky?“ pýtali sa návštevníci. „Nie, ďakujeme, že čakáte,“ usmievali sa. „Teraz to už ide dobre, púšťame každé dve minúty piatich,“ hovorili si.

Vnútri bolo dusno, dámy sa ovievali programom. „Všimnite si tie prsty!“ upozorňovala staršia pani navštevníkov na zosušenú múmiu, ktorej zo sarkofágu trčali len končeky nôh.

Vojna, exodus aj čiapočky

Dusno bolo tesne pred zatvorením aj v Múzeu židovskej kultúry. Jeden z posledných výkladov mal riaditeľ múzea Pavol Mešťan. Ľudia sa nezmestili do miestností, načúvali od verají.

Zvedavým dámam v strednom veku vysvetľoval, ako sa vyučuje hebrejčina, aj ako funguje vojenská služba. Pri portrétoch rabínov najviac návštevníčky zaujímalo, prečo majú rôzne pokrývky hlavy. „To je ako také spojenie s Bohom,“ snažil sa vysvetliť. „Rabín má napríklad aj pod klobúkom jarmulku pre prípad, že by mu klobúk odfúklo.“ V podzemí sa premietal film Obchod na Korze.

Národná galéria lákala na večerný výklad Ruda Sikoru k svojej výstave, Múzeum mesta Bratislavy malo posily v novootvorenom Apponyiho paláci.

V kaštieli otvorili nové priestory

Kaštieľ v Svätom Antone by mohol poskytovať priestory ministerstvu pôdohospodárstva. Zatiaľ na to nie sú peniaze.

SVÄTÝ ANTON. Počas Medzinárodného dňa múzeí otvorili v sobotu v Múzeu vo Svätom Antone štyri zreštaurované priestory v severnom krídle kaštieľa.

Do rekonštrukcie Hlavného salónu, Čínskeho salónu so zbierkou orientálneho umenia a spálne, v ktorej spávala belgická princezná Štefánia, za rok investoval zriaďovateľ, ktorým je ministerstvo pôdohospodárstva, desať mi­liónov korún.

Podľa hovorkyne múzea Moniky Arvajovej bude rekonštrukcia pokračovať ďalšie dva roky, keď sprístupnia päť priestorov. Kaštieľ vo Svätom Antone rekonštruujú od roku 2005.

Jednou zo zaujímavostí kaštieľa je rekonštrukcia dobových tapiet. „Na papier naniesli vrstvu lepidla, a potom naň cez špeciálne šablóny nanášali jemný zamatový prášok,“ povedala Arvajová.

Ministerstvo uvažuje o vybudovaní reprezentačných ubytovacích a kongresových priestorov v kaštieli. Zatiaľ však na to nemá vyčlenené peniaze v rozpočte.

V rámci Medzinárodného dňa múzeí pripravila program aj Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici. Stála expozícia galérie s dielami Sokola, Fullu, Galandu či Hložníka bola otvorená do 22.00.

V banskobystrickej vile maliara Dominika Skuteckého sa návštevníci dozvedeli o živote a tvorbe tohto maliara európskeho formátu.

Nočné vstupy pripravilo aj Múzeum Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici.

Daniel Vražda

Košice: Tlačenica na streľbu aj portréty

Košičanov zaujala streľba Krasnogvardejcov, šachový majster a vôňa škvariek.

KOŠICE. Nedočkaví ľudia sa predbiehali, sácali a príležitostne i zúrili z jediného dôvodu. Program ich zaujal natoľko, že nechceli čakať. Páčilo sa doslova všetko, najväčšie davy pritiahli scénky, ktoré bežne verejnosť v múzeu nevidí.

Vyzvať na partiu šachového veľmajstra Východoslovenského múzea Jozefa Dudáša nie je možné každý deň. Zvíťaziť sa nepodarilo nikomu. „Občas som prižmúril aj dve oči, ale partner nikdy nevyužil ponúkanú šancu,“ prezradil. Zatiaľ sa od osvetleného kostolíka z Kožuchoviec ozývala ohlušujúca streľba. Dôvodom boli členovia Klubu vojenskej histórie – Krasnogvardejci Košice. „Vyskúšal som si zastrieľať, ale vôbec netuším, z čoho to bolo. Dostal som aj na pamiatku nábojnicu,“ tešil sa 12-ročný Daniel Ondra.

V priestoroch múzea si ľudia mohli aj pochutnať na chlebe s masťou či slivkovým lekvárom. „K slovenskej pohostinnosti patrí niečo pod zub a niečo vypiť. Návštevníci nie sú zaskočení, ponúknu sa. Vôňa škvariek ich priláka,“ povedala etnografka Klaudia Buganová.

V Slovenskom technickom múzeu deti najviac zaujala plazmová guľa, nenaľakali sa ani šľahajúcich bleskov a vstúpili do priestorov bane.

V Múzeu Vojtecha Löfflera sa podľa riaditeľa Jozefa Gazdaga páčilo všetko. „Neustále sme mali všetky stoličky obsadené.“ Na portrét od známeho košického karikaturistu Ladislava Tverďáka ľudia stáli v rade.

Andrea Nitkulincová

Objavili grafika starého glóbusu

Pri reštaurovaní glóbusu hviezdnej oblohy pomôže počítač.

KOMÁRNO. Najstarší glóbus hviezdnej oblohy u nás (na snímke dolu), ktorý iba pred niekoľkými mesiacmi objavili v depozite Podunajského múzea v Komárne, na víkend vystavili pre verejnosť. Vyrobil ho holandský kartograf Willem Janszoon Blaeu v roku 1603.

Riaditeľ múzea Jozsef Csütörtöky niekoľko mesiacov zisťoval, kto je autorom grafík. „Domnievam sa, že je to Holanďan Jacob de Ghein,“ povedal v sobotu na prednáške v rámci Medzinárodného dňa múzeí. Súhlasili s ním aj reštaurátori svetových múzeí. Štyristoročný glóbus čaká obnova. Zatiaľ má nový iba papierový rovníkový prstenec a drevenú konštrukciu. „Grafickú predlohu tohto glóbusu sme v archívoch nenašli. Použijeme teda netradičný postup. Podrobne nafotíme niekoľko podobných glóbusov. Na počítači potom poskladáme predlohu. Vytlačíme ju a doplníme chýbajúce miesta,“ hovorí reštaurátorka Eva Gáliková.

Najviac glóbusov vzniklo v baroku, no komárňanský je renesančný. Roky ležal v depozite. Jeho hodnotu zistili náhodou, keď ho požičiavali do hvezdárne.

Jana Beňová