BRATISLAVA 19. mája (SITA) - Diváci ju milujú pre jej vzácny komediálny talent, ale Iva Janžurová už dávno presvedčila, že rovnako dokáže stvárniť aj tragické ženské osudy. Pochádza z učiteľskej rodiny a sama sa tiež chcela stať učiteľkou. Narodila sa 19. mája 1941. Na gymnáziu v Českých Budejoviciach ale začala recitovať, hrať v amatérskom divadle a tak sa prihlásila na pražskú DAMU. Monológom z Mrštíkovej Maryše ale prijímaciu komisiu nepresvedčila - vraj pre nedostatok temperamentu. Keď však neskôr videli ako na chodbe "temperamentne" vysvetľuje koncepciu hry jednej z kolegýň, zmenili názor a prijali ju. Iva Janžurová skončila DAMU v roku 1963. Rok hrala v libereckom Divadle F. X. Šaldu a potom prešla do pražského Divadla na Vinohradech, kde začala ako Jana z Arcu v dráme Škovránok. Z ďalších titulov: Tartuffe, Rozmarné leto, Večer trojkráľový, Líštičky, Maškaráda, Medea, Rozhovor v dome Steinovcov.
Od roku 1987 je členkou Národného divadla (Zbohom Sokrates, Stoličky, Šťastné dni - Cena A. Radoka 1998 a Cena Thálie 1998, Lucerna, Nebezpečné vzťahy, Paličova dcéra, John Gabriel Borkman, Zo života hmyzu, Mária Stuartovna, Rómeo a Júlia).
Iva Janžurová už vyše 30 rokov vystupuje so svojím životným partnerom Stanislavom Remundom aj v zájazdových predstaveniach súkromného rodinného divadla, kde je často tiež spoluautorkou uvádzaných hier (Dievča v koberci, Príliš silná káva, Vrátiš sa ku mne po kolenách,
Vo filme debutovala v roku 1961 (Hľadá sa otec), potom sa objavila vo viacerých menších úlohách, ale rozhodujúca bola pre ňu spolupráca s režisérom Karlom Kachyňom. Dal jej výrazné dramatické postavy vo filmoch Nech žije republika (1966) a Kočiar do Viedne (1967), ktoré dodnes patria medzi najlepšie tituly 60. rokov. V tom istom roku hrala aj v stále obľúbených komédiách Penzión pre slobodných pánov a Svadba ako remeň, v ktorých dokázala, že má i výnimočný komediálny talent. Po nich nasledovali ďalšie populárne komédie: 1969 - Svetáci, 1970 - Zabil som Einsteina, páni, 1971 - Štyri vraždy stačia, miláčik, Slamený klobúk, 1972 - Homolka a tobolka, 1974 - Drahé tety a ja, 1976 - Hodíme sa k sebe, miláčik? Marečku, podajte mi pero, 1976 - Zítra to roztočíme, drahoušku, 1977 - Což takhle dát si špenát, 1978 - Já to tedy beru šéfe, Jak se točí Rozmaríny, 1980 - Co je doma, to se počíta, pánové, Ten svetr si nesvlíkej, 1984 - Všichni musí být v pyžamu.
Iva Janžurová však popri nich vytvorila aj psychologicky náročné postavy vo filmoch Juraja Herza Petrolejové lampy (1971) a Morgiana (1972). Na Slovensku to bolo zasa v Hanákovej tragikomédii Ja milujem, ty miluješ (1980), ktorú ale "zhora" zakázali pre údajné oslavovanie škaredosti v živote a do distribúcie sa dostala až o niekoľko rokov. Po roku 1989 sa Iva Janžurová objavila vo filme Žiletky (1990), Čo chytíš v žite (1998 - Český lev za herecký výkon), Ene bene (2000), Výlet (2002 - Český lev za herecký výkon), Čert ví proč (2003), Hrubeš a Mareš sú kamaráti do dažďa (2005) a Chyťte doktora (2007).
Najväčšiu popularitu priniesla Ive Janžurovej televízia, kde zažiarila v množstve komediálnych scénok, ale aj v inscenáciách a početných seriáloch (Eliška a jej rod, Pieseň pre Rudolfa II., Fantóm operety, Svadby z rozumu, Dynastia Novákovcov, Malý pitaval z veľkého mesta, Nemocnica na okraji mesta, Arabela, Lietajúci Čestmír).
Iva Janžurová bola raz vydatá. Po rozvode už vyše 40 rokov žije s hercom a režisérom Stanislavom Remundom. Má s ním dcéru Sabinu, ktorá je herečkou a Theodoru, ktorá vyštudovala filmový dokument. Teší sa zo štyroch vnúčat a v roku 2000 ju v ankete Lidových novín vyhlásili za najlepšiu českú herečku súčasnosti.
Spracované podľa: Radana Vítková: Hvězdy českého filmu III. (1999), www.nd.cz, www.cfn.cz
dm;kv;pe
