Prečo nemáme radi modernú architektúru?

Včera a dnes sa v Bratislave a vo Viedni konajú Dni architektúry. Výstavy, prehliadky, dni otvorených dverí ateliérov a dokonca súkromných priestorov prebiehajú pod heslom ‚zažiť architektúru'. Na prvý pohľad sa to zdá nezmyselné, veď architektúru predsa

Nová tržnica na Trnavskom mýte.(Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Včera a dnes sa v Bratislave a vo Viedni konajú Dni architektúry. Výstavy, prehliadky, dni otvorených dverí ateliérov a dokonca súkromných priestorov prebiehajú pod heslom ‚zažiť architektúru'. Na prvý pohľad sa to zdá nezmyselné, veď architektúru predsa zažívame denne, chodíme okolo nej, bývame v nej. Veľa ľudí sa dobre orientuje v literatúre, vo filme, v počítačoch či v móde, ale kto to môže povedať o architektúre? Svoj vzťah k nej dávame najavo hádam len vrčaním, keď v meste postavia otrasnú budovu, alebo nadšenými vzdychmi na dovolenkách - to však ide pravdepodobne o historické budovy.

Architektúra má ešte jednu zaujímavú vlastnosť - nové veci sa vo všeobecnosti nestretávajú s veľkým pochopením.

Začalo sa to funkcionalizmom

"Ľudia nejednoznačne prijímali už aj moderné umenie," hovorí architektka Henrieta Moravčíková, vedúca oddelenia architektúry z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a šéfredaktorka časopisu ARCH. "Začalo sa to funkcionalizmom, ktorý od 20. rokov minulého storočia nastúpil paralelne s abstraktným umením. Aj architektúra začala byť abstraktnou, odklonila sa od tradičných prvkov. Tu je rozluka medzi laickou verejnosťou a modernou architektúrou. Aj keď napríklad na Slovensku bol funkcionalizmus veľmi dobre prijímaný. Vytvorila sa klientela, ktorá bola bohatá, vzdelaná a intelektuálne dobre vybavená. V období prvej republiky vzniklo veľa moderných revolučných budov a stavieb."

"Na začiatku minulého storočia došlo v architektúre k radikálnym zmenám," hovorí mladý architekt Juraj Benetin. "Moja babka to stručne charakterizovala tak, že dovtedy sa stavali ulice a námestia a odvtedy sa stavali domy kade-tade. Išlo o to ozdraviť, presvetliť a vyvetrať mesto, eliminovať epidémie a podobne. Domy sa stavali v zelených plochách, ale človek potrebuje mať hranice, čo psychologicky ťažko znáša a tento koncept ľudia emočne v podstate nikdy neprijali."

Existuje vôbec cesta, ako modernú architektúru prepašovať k ‚normálnym ľuďom'? "Dá sa to cez priemyselný dizajn. Ľuďom sa páčia moderné mobily, iPody, nábytok. Takto sa dajú ľudia vychovať na inú estetiku. Dobré služby robí napríklad IKEA."

Chýba výchova

Spýtajte sa kohokoľvek na ulici, či pozná meno aspoň jedného slovenského architekta. Je dosť pravdepodobné, že zostane ticho. "Na západe je to už hádam aj desať rokov, čo sa začala verejnosť intenzívne zaujímať o architektúru," hovorí Henrieta Moravčíková. "Stalo sa to až módou a byť architektom zrazu bolo in. V tomto sme trochu pozadu, ale myslím, že to prichádza aj k nám."

"Keď je bienále architektúry v Benátkach, sú tam zástupy deciek. Majú to ako povinné exkurzie. U nás sa deti učia všelijaké výchovy, ale architektúra nie je súčasťou všeobecného vzdelania," dopĺňa Juraj Benetin.

Samozrejme, pri nepochopení modernej architektúry nestojí problém vždy tak, že múdry architekt navrhne úžasné dielo, len verejnosť mu nerozumie, lebo je nevzdelaná. V každom meste sa nájde dosť nepodarkov. Na to, ako môže prísť k tomu, že niekto postaví takéto čosi, musíme pochopiť princíp, ako rastie mesto (pozri aj samostatný rámček).

Ideálne je, keď si každá mestská časť nechá vypracovať kompetentnú urbanistickú štúdiu, teda plán, čo sa kde môže stavať, aké vysoké môžu byť stavby, koľko zelene má v štvrti byť. Štúdie sú síce drahé, ale je to dobrý argument proti developerom, ktorí, samozrejme, chcú stavať a zahusťovať. Na takýchto štúdiách sa podieľajú urbanisti, sociológovia, ekonómovia a iní odborníci. "Obce však nemajú peniaze na štúdie a legislatíva sa nedodržiava. Preto predstavitelia pri konaní s developermi rozhodujú laicky," tvrdí Henrieta Moravčíková. Samozrejme, pri takomto spôsobe sa otvárajú možnosti aj na ‚podstolové' metódy.

Ak sa legislatíva a predpísané postupy dodržia, výsledok je už len záležitosťou estetiky. "Keď budova stojí, je neskoro lamentovať, hovorí Moravčíková. "Nedá sa developerovi povedať - zbúrajte tú stavbu, lebo je škaredá. Toto sú často lapsusy z nepripravenosti. Celé 90. roky sme lamentovali, kedy už príde stavebný boom. Ten je tu a často sa s tým nevieme vyrovnať. To, čo si investori dovoľujú v Bratislave, by si napríklad vo Viedni dovoliť nemohli."

Zmeníme to?

Mesto nepatrí len funkcionárom a developerom, ale aj obyvateľom. Komunikácia s obyvateľmi by mala byť samozrejmosťou. "Architekti sa niečo naučia v škole a potom sú odtrhnutí od ľudí," hovorí Juraj Benetin. "Bolo by výborné, keby ľudia zasahovali do plánov viac. Aspoň by nás to nútilo viac obhajovať svoju prácu, teda viac o nej hovoriť. A to je zdravé."

"Verejnosť by mala mať vplyv na procesy v urbanistickom štádiu, ale nepodpísala by som, že by mala vplývať priamo na architektúru, teda samotné stavby," oponuje Henrieta Moravčíková. "Demokracia je skvelá vec, ale na niektoré oblasti sú potrební odborníci. Verejnosť má právomoci vo fáze územného plánovania, len ich málo využíva."

Môže architektúra za osadenstvo?

Komplex Tesca, niekdajšieho Prioru a hotela Kyjev na bratislavskom Kamennom námestí je významným dielom architekta Ivana Matušíka. Napriek niekdajšej exkluzivite sa okolie stalo rajom vekslákov a rôznych živlov. Ešte horší osud mala Matušíkova Nová tržnica na Trnavskom mýte - tá sa zasa stala domovom bezdomovcov, alkoholikov a podivínov. Je obkolesená ulicami, čím sa nevytvoril mestský priestor a takmer centrum Bratislavy má zrazu ráz upadnutej periférie.

Ponúka sa otázka - môže architektúra za to, čo sa okolo nej pohybuje? "Architektúra má ohromnú silu a môže ovplyvňovať správanie ľudí a život v meste," hovorí Henrieta Moravčíková. "Z pustých štvrtí môžu vďaka architektúre vzniknúť miesta, kde to žije, ale oba spomínané objekty sú skôr zničené používaním. Napríklad výklady prízemnej budovy pod hotelom Kyjev zalepené fóliami boli pôvodne myslené ako číre, mala tam byť promenáda, boli tam bary, žilo to tam. Dnes sú tam herne a lacné obchody. Ak dá niekto niekde herňu, automaticky to produkuje istú klientelu. A pritom by tam mali byť exkluzívne priestory, veď ide o stred mesta. O architektúru sa treba starať. Objavili sa názory, že tento komplex sa má zbúrať a nahradiť iným, novším. To by bolo veľmi zlé. Ničenie niečoho je oveľa horšie, ako keď na prázdnom mieste vyrastie nejaký nový dom, hoci aj nevydarený."

Ako sa robí mesto

Na počiatku je územné plánovanie, ktoré zahŕňa niekoľko oblastí. Prvou sú strategické projekty, ako mosty, obchvaty a tunely. Ďalej sú to rozvojové územia - nové urbanistické zóny, teda väčšie projekty ako Eurovea, River Park či Južné mesto. Tretím bodom je stabilizovanie územia (zahusťovanie prieluk, parciel a podobne). Na územnom pláne sa podieľajú tri hlavné strany - Orgány štátnej správy (magistrát a mestské časti), architekti a urbanisti a developeri. Okrem toho sú pri procese prítomné aj ďalšie strany (ochranári, polícia a podobne), tí však nemajú zásadný vplyv na koncepciu verejného priestoru. Územný plán sa robí vo veľkej mierke,

neobsahuje detaily, ide o rozčlenenie územia - kde sa môže stavať a čo, a kde sa stavať nemôže.

Na úrovni štvrtí či mestských častí prichádzajú na rad urbanistické štúdie. Stále nehovoríme o jednotlivých budovách.

Posledným krokom je plánovanie konkrétnych budov a objektov - architekt vie, čo môže naprojektovať a aké sú limity, pričom plány podliehajú schváleniu príslušným úradom.

3 + 3 naj... modernej slovenskej architektúry podľa Henriety Moravčíkovej

Najväčšie trápnosti

1. Námestie Európy v Komárne

(domy v štýle rôznych európskych architektúr)
Je to hrubé nepochopenie toho, čo má byť mesto, regionálne viazaná architektúra. Výsmech a znevažovanie občanov.

2. Aqualandie a vodné svety

Je trápne, že v krajine s toľkými minerálnymi prameňmi sa nepodarilo vytvoriť ani jednu architektúru. Sú to atrapy ani nie v štýle Las Vegas, lebo tam sa aspoň niečo podarilo. Pri porovnaní s podobnými objektmi v Rakúsku či vo Švajčiarsku je človeku smutno.

3. Moderné kostoly

Väčšiny z nich sa architekt ani nedotkol a teraz iba hyzdia mestá a vidiek.

Najväčšie výhry

1. Niektoré obytné súbory

Napríklad bratislavský Rozadol (na obrázku), kde sa z prostredia v úpadku vytvorila živá štvrť. Dôkaz toho, že bývanie by malo byť aj o vytváraní mesta, nielen nových bytových priestorov.

2. CMYK v Prešove

Vynikajúci návod, ako sa dajú riešiť bytové domy. Bytovka z 50. rokov, zničená nezodpovednými obyvateľmi, sa premenila na sociálne bývanie na vynikajúcej úrovni vrátane medzidomových priestorov. Je to krásny kus mesta.

3. Moderné kostoly

Ak kritizujeme moderné kostoly, bolo by nespravodlivé nespomenúť niektoré vydarené, aj keď ich je len pár. Jeden príklad za všetky je Kostol sv. Bartolomeja vo Vojkovciach.

Komplex Tesca, niekdajšieho Prioru a hotela Kyjev na bratislavskom Kamennom námestí.
SME - PAVOL FUNTÁL

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Kultúra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  4. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  5. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  10. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. GOPASS-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 29 645
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 21 370
  3. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 20 111
  4. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 13 034
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 8 721
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 4 043
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 738
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 3 024
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 2 122
  10. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších! 2 010

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Techniku zo základne v Dolnej Krupej žiada ministerstvo vrátiť

Čo robia Noční vlci v Dolnej Krupej.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: V RTVS môže byť ohrozené vysielanie správ

Ľudia v spravodajstve končia, spor o verejnoprávnosť pokračuje.

ČESKÝ ZÁPISNÍK

Zbohom, Praha. Hľadá sa nová Krnáčová

Primátorka prichádzala s nádejou na zmenu. Odchádza ponížená.

Neprehliadnite tiež

Prečo sa tak nenávidíte? Prví diváci nedokázali muzikál West Side Story odsedieť do konca

V legendárnom filme našiel Steven Spielberg vysnívanú tému.

Vladimír Obšil: Telo na javisku prestáva bolieť. Divadlo je zázrak

Parkinsonova choroba mu komplikuje život, ale dostal sa s ňou až k nórskemu kráľovi.

Talianov doháňame v politickom systéme, ale v kine ešte nie

Sorrentinov film Božský je o politikovi spojenom s organizovaným zločinom.

O knihách

Spisovatelia napísali knihy, ako sa im rozpadol vzťah. Nič viac sa o tom nedá povedať

Nicole Krauss trvalo sedem rokov, kým vydala novú knihu