Prečo nemáme radi modernú architektúru?

Včera a dnes sa v Bratislave a vo Viedni konajú Dni architektúry. Výstavy, prehliadky, dni otvorených dverí ateliérov a dokonca súkromných priestorov prebiehajú pod heslom ‚zažiť architektúru'. Na prvý pohľad sa to zdá nezmyselné, veď architektúru predsa

Nová tržnica na Trnavskom mýte.(Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

Včera a dnes sa v Bratislave a vo Viedni konajú Dni architektúry. Výstavy, prehliadky, dni otvorených dverí ateliérov a dokonca súkromných priestorov prebiehajú pod heslom ‚zažiť architektúru'. Na prvý pohľad sa to zdá nezmyselné, veď architektúru predsa zažívame denne, chodíme okolo nej, bývame v nej. Veľa ľudí sa dobre orientuje v literatúre, vo filme, v počítačoch či v móde, ale kto to môže povedať o architektúre? Svoj vzťah k nej dávame najavo hádam len vrčaním, keď v meste postavia otrasnú budovu, alebo nadšenými vzdychmi na dovolenkách - to však ide pravdepodobne o historické budovy.

Architektúra má ešte jednu zaujímavú vlastnosť - nové veci sa vo všeobecnosti nestretávajú s veľkým pochopením.

Začalo sa to funkcionalizmom

"Ľudia nejednoznačne prijímali už aj moderné umenie," hovorí architektka Henrieta Moravčíková, vedúca oddelenia architektúry z Ústavu stavebníctva a architektúry SAV a šéfredaktorka časopisu ARCH. "Začalo sa to funkcionalizmom, ktorý od 20. rokov minulého storočia nastúpil paralelne s abstraktným umením. Aj architektúra začala byť abstraktnou, odklonila sa od tradičných prvkov. Tu je rozluka medzi laickou verejnosťou a modernou architektúrou. Aj keď napríklad na Slovensku bol funkcionalizmus veľmi dobre prijímaný. Vytvorila sa klientela, ktorá bola bohatá, vzdelaná a intelektuálne dobre vybavená. V období prvej republiky vzniklo veľa moderných revolučných budov a stavieb."

"Na začiatku minulého storočia došlo v architektúre k radikálnym zmenám," hovorí mladý architekt Juraj Benetin. "Moja babka to stručne charakterizovala tak, že dovtedy sa stavali ulice a námestia a odvtedy sa stavali domy kade-tade. Išlo o to ozdraviť, presvetliť a vyvetrať mesto, eliminovať epidémie a podobne. Domy sa stavali v zelených plochách, ale človek potrebuje mať hranice, čo psychologicky ťažko znáša a tento koncept ľudia emočne v podstate nikdy neprijali."

Existuje vôbec cesta, ako modernú architektúru prepašovať k ‚normálnym ľuďom'? "Dá sa to cez priemyselný dizajn. Ľuďom sa páčia moderné mobily, iPody, nábytok. Takto sa dajú ľudia vychovať na inú estetiku. Dobré služby robí napríklad IKEA."

Chýba výchova

Spýtajte sa kohokoľvek na ulici, či pozná meno aspoň jedného slovenského architekta. Je dosť pravdepodobné, že zostane ticho. "Na západe je to už hádam aj desať rokov, čo sa začala verejnosť intenzívne zaujímať o architektúru," hovorí Henrieta Moravčíková. "Stalo sa to až módou a byť architektom zrazu bolo in. V tomto sme trochu pozadu, ale myslím, že to prichádza aj k nám."

"Keď je bienále architektúry v Benátkach, sú tam zástupy deciek. Majú to ako povinné exkurzie. U nás sa deti učia všelijaké výchovy, ale architektúra nie je súčasťou všeobecného vzdelania," dopĺňa Juraj Benetin.

Samozrejme, pri nepochopení modernej architektúry nestojí problém vždy tak, že múdry architekt navrhne úžasné dielo, len verejnosť mu nerozumie, lebo je nevzdelaná. V každom meste sa nájde dosť nepodarkov. Na to, ako môže prísť k tomu, že niekto postaví takéto čosi, musíme pochopiť princíp, ako rastie mesto (pozri aj samostatný rámček).

Ideálne je, keď si každá mestská časť nechá vypracovať kompetentnú urbanistickú štúdiu, teda plán, čo sa kde môže stavať, aké vysoké môžu byť stavby, koľko zelene má v štvrti byť. Štúdie sú síce drahé, ale je to dobrý argument proti developerom, ktorí, samozrejme, chcú stavať a zahusťovať. Na takýchto štúdiách sa podieľajú urbanisti, sociológovia, ekonómovia a iní odborníci. "Obce však nemajú peniaze na štúdie a legislatíva sa nedodržiava. Preto predstavitelia pri konaní s developermi rozhodujú laicky," tvrdí Henrieta Moravčíková. Samozrejme, pri takomto spôsobe sa otvárajú možnosti aj na ‚podstolové' metódy.

Ak sa legislatíva a predpísané postupy dodržia, výsledok je už len záležitosťou estetiky. "Keď budova stojí, je neskoro lamentovať, hovorí Moravčíková. "Nedá sa developerovi povedať - zbúrajte tú stavbu, lebo je škaredá. Toto sú často lapsusy z nepripravenosti. Celé 90. roky sme lamentovali, kedy už príde stavebný boom. Ten je tu a často sa s tým nevieme vyrovnať. To, čo si investori dovoľujú v Bratislave, by si napríklad vo Viedni dovoliť nemohli."

Zmeníme to?

Mesto nepatrí len funkcionárom a developerom, ale aj obyvateľom. Komunikácia s obyvateľmi by mala byť samozrejmosťou. "Architekti sa niečo naučia v škole a potom sú odtrhnutí od ľudí," hovorí Juraj Benetin. "Bolo by výborné, keby ľudia zasahovali do plánov viac. Aspoň by nás to nútilo viac obhajovať svoju prácu, teda viac o nej hovoriť. A to je zdravé."

"Verejnosť by mala mať vplyv na procesy v urbanistickom štádiu, ale nepodpísala by som, že by mala vplývať priamo na architektúru, teda samotné stavby," oponuje Henrieta Moravčíková. "Demokracia je skvelá vec, ale na niektoré oblasti sú potrební odborníci. Verejnosť má právomoci vo fáze územného plánovania, len ich málo využíva."

Môže architektúra za osadenstvo?

Komplex Tesca, niekdajšieho Prioru a hotela Kyjev na bratislavskom Kamennom námestí je významným dielom architekta Ivana Matušíka. Napriek niekdajšej exkluzivite sa okolie stalo rajom vekslákov a rôznych živlov. Ešte horší osud mala Matušíkova Nová tržnica na Trnavskom mýte - tá sa zasa stala domovom bezdomovcov, alkoholikov a podivínov. Je obkolesená ulicami, čím sa nevytvoril mestský priestor a takmer centrum Bratislavy má zrazu ráz upadnutej periférie.

Ponúka sa otázka - môže architektúra za to, čo sa okolo nej pohybuje? "Architektúra má ohromnú silu a môže ovplyvňovať správanie ľudí a život v meste," hovorí Henrieta Moravčíková. "Z pustých štvrtí môžu vďaka architektúre vzniknúť miesta, kde to žije, ale oba spomínané objekty sú skôr zničené používaním. Napríklad výklady prízemnej budovy pod hotelom Kyjev zalepené fóliami boli pôvodne myslené ako číre, mala tam byť promenáda, boli tam bary, žilo to tam. Dnes sú tam herne a lacné obchody. Ak dá niekto niekde herňu, automaticky to produkuje istú klientelu. A pritom by tam mali byť exkluzívne priestory, veď ide o stred mesta. O architektúru sa treba starať. Objavili sa názory, že tento komplex sa má zbúrať a nahradiť iným, novším. To by bolo veľmi zlé. Ničenie niečoho je oveľa horšie, ako keď na prázdnom mieste vyrastie nejaký nový dom, hoci aj nevydarený."

Ako sa robí mesto

Na počiatku je územné plánovanie, ktoré zahŕňa niekoľko oblastí. Prvou sú strategické projekty, ako mosty, obchvaty a tunely. Ďalej sú to rozvojové územia - nové urbanistické zóny, teda väčšie projekty ako Eurovea, River Park či Južné mesto. Tretím bodom je stabilizovanie územia (zahusťovanie prieluk, parciel a podobne). Na územnom pláne sa podieľajú tri hlavné strany - Orgány štátnej správy (magistrát a mestské časti), architekti a urbanisti a developeri. Okrem toho sú pri procese prítomné aj ďalšie strany (ochranári, polícia a podobne), tí však nemajú zásadný vplyv na koncepciu verejného priestoru. Územný plán sa robí vo veľkej mierke,

neobsahuje detaily, ide o rozčlenenie územia - kde sa môže stavať a čo, a kde sa stavať nemôže.

Na úrovni štvrtí či mestských častí prichádzajú na rad urbanistické štúdie. Stále nehovoríme o jednotlivých budovách.

Posledným krokom je plánovanie konkrétnych budov a objektov - architekt vie, čo môže naprojektovať a aké sú limity, pričom plány podliehajú schváleniu príslušným úradom.

3 + 3 naj... modernej slovenskej architektúry podľa Henriety Moravčíkovej

Najväčšie trápnosti

1. Námestie Európy v Komárne

(domy v štýle rôznych európskych architektúr)
Je to hrubé nepochopenie toho, čo má byť mesto, regionálne viazaná architektúra. Výsmech a znevažovanie občanov.

2. Aqualandie a vodné svety

Je trápne, že v krajine s toľkými minerálnymi prameňmi sa nepodarilo vytvoriť ani jednu architektúru. Sú to atrapy ani nie v štýle Las Vegas, lebo tam sa aspoň niečo podarilo. Pri porovnaní s podobnými objektmi v Rakúsku či vo Švajčiarsku je človeku smutno.

3. Moderné kostoly

Väčšiny z nich sa architekt ani nedotkol a teraz iba hyzdia mestá a vidiek.

Najväčšie výhry

1. Niektoré obytné súbory

Napríklad bratislavský Rozadol (na obrázku), kde sa z prostredia v úpadku vytvorila živá štvrť. Dôkaz toho, že bývanie by malo byť aj o vytváraní mesta, nielen nových bytových priestorov.

2. CMYK v Prešove

Vynikajúci návod, ako sa dajú riešiť bytové domy. Bytovka z 50. rokov, zničená nezodpovednými obyvateľmi, sa premenila na sociálne bývanie na vynikajúcej úrovni vrátane medzidomových priestorov. Je to krásny kus mesta.

3. Moderné kostoly

Ak kritizujeme moderné kostoly, bolo by nespravodlivé nespomenúť niektoré vydarené, aj keď ich je len pár. Jeden príklad za všetky je Kostol sv. Bartolomeja vo Vojkovciach.

Komplex Tesca, niekdajšieho Prioru a hotela Kyjev na bratislavskom Kamennom námestí.
SME - PAVOL FUNTÁL

Najčítanejšie na SME Kultúra


Inzercia - Tlačové správy


  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  5. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  6. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  7. Kam do tepla v januári?
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  9. Konzultácia so svetovými odborníkmi dokáže zachrániť život
  10. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru?
  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Alarica – new business project in the market of shoes
  3. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  7. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  8. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  9. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  10. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 14 323
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 972
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 4 110
  4. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 3 485
  5. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 2 751
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 612
  7. Kam do tepla v januári? 1 971
  8. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 792
  9. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 615
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 975

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Opäť si zavaril. Trump nevie skrývať, že je rasista

Trump útočí na Mexičanov, nemá rád Afroameričanov. Prezidentovi neveria, že nie je rasista.

KOMENTÁRE

Trumpova Amerika prichádza o líderstvo

Neschopnosť a nepredvídateľnosť Trumpa je dôvodom pádu povesti USA.

Neprehliadnite tiež

Totalitný príbeh o zneužívaní žien vymýšľala v Československu. Je spisovateľkou roka

Na pulty našich kníhkupectiev sa po rokoch vráti Príbeh služobnice.

Zem spieva očami tanečníkov SĽUK-u a Lúčnice: Krásne tance, zbytočné reči

Režisér šou Peter Núňez prevzal za projekt ocenenie v Miami.

Fanúšikovia si zaplatili pokračovanie Harryho Pottera. Ani taliančina by mu nepomohla

Na internete si milióny ľudí pozreli film Voldemort: Origins of the Heir.

Meky Žbirka: Slovenská hudba je v protipohybe. Svet sa otvoril, my zatvorili

V Čechách nás už nepoznajú, slovenčina mizne, hovorí.

Keď ukradli Kolibu, odišla do Hollywoodu. Teraz oblieka hviezdy

Lea DiCapria spoznala kostýmová návrhárka zo Slovenska ako skromného človeka, ale z Trumpovej manželky jej je smutno.