BRATISLAVA 21. mája (SITA) -
Narodil sa 22. mája 1907 v rodine anglikánskeho kňaza. Pretože už v školských predstaveniach bol Olivierov talent viac než zrejmý, pokračoval v Londýne v štúdiu herectva. Potom pôsobil vo viacerých provinčných divadlách, z ktorých sa postupne dostal až do Londýna. Tu sa v roku 1933 stal členom známeho Old Vic Theatre a v rokoch 1944 - 1949 bol jeho riaditeľom. V rokoch 1955 až 1961 stál na čele Royal Shakespeare Company a napokon pôsobil ako riaditeľ novozaloženého National Theatre London (1963 - 1973).
Olivierov herecký repertoár bol veľmi široký a siahal od antickej drámy až po hry zo súčasnosti (priamo pre neho napísal napríklad John Osborne známu hru Komik). Najviac sa ale presadil ako interpret shakespearovských postáv, ktoré v priebehu rokov hral viackrát v rôznych naštudovaniach a bol vďaka nim uznávaný ako prvý shakespearovský herec Anglicka (Hamlet, Macbeth, Othello, Skrotenie zlej ženy, Rómeo a Júlia, Ako sa vám páči, Henrich V., Richard III., Caesar a Kleopatra, Titus Andronikus, Kupec benátsky). Laurence Olivier im dokázal dať moderný civilný charakter, akcentoval ich spojenie so súčasnosťou a vďaka svojmu výnimočnému talentu vedel cez ne nadviazať aj veľmi úzke emocionálne spojenie s divákmi. Popredná česká herečka Dana Medřická, ktorá ho videla v Othellovi napríklad spomínala, že vtedy zostala jednoducho "hlboko zasiahnutá, vzrušená, šťastná... Zážitok, na ktorý sa nedá nikdy zabudnúť".
Už v tridsiatych rokoch sa presadil aj ako filmový herec, ktorého veľkým plusom bol okrem talentu i zovňajšok zodpovedajúci vtedajšiemu ideálu "milovníka". (1932 - Cesta na západ, 1935 - Moskovské noci, 1937 - Požiar nad Anglickom). Krátko pred vypuknutím II. svetovej vojny odišiel do Hollywoodu, kde získal veľký úspech filmami Búrlivé výšiny (1939), Rebecca, Pýcha a predsudok (1940), Lady Hamiltonová, 49. rovnobežka (1941). Len čo sa však skončili jeho filmové záväzky, vrátil sa do Veľkej Británie a vstúpil do anglického letectva. Namiesto zapojenia do bojov sa ale na žiadosť vlády v roku 1943 ujal réžie filmu Polovičný raj, ktorý mal získať Britov pre myšlienku priateľstva s Ruskom. Nasledoval Shakespearov Henrich V., v ktorom hral aj hlavnú úlohu. Na pozadí príbehu z tzv. storočnej vojny aktuálne zdôraznil neochvejnú odvahu Angličanov v boji voči akémukoľvek nepriateľovi (čestný Oscar za réžiu, scenár a hlavnú úlohu). Potom si splnil dávnu túžbu a nakrútil Hamleta (1948) - za titulnú postavu získal Oscara mužský herecký výkon. V roku 1955 nakrútil a zároveň tiež stelesnil aj Shakespearovho Richarda III.
Z ďalších filmov: 1957 - Princ a tanečnica (s Marylin Monroe), 1959 - Pekelník, 1960 - Komik, Spartakus, 1963 - Ujo Váňa, 1966 - Chartúm, 1969 - Bitka o Britániu, 1971 - Mikuláš a Alexandra, 1972 - Lady Caroline Lamb, 1976 - Maratónec, 1979 - Dracula, 1980 - Súboj titanov. Laurence Olivier hral pred smrťou viac v televízii: seriály Ježiš Nazaretský (1977), Richard Wagner (1983), Posledné dni Pompejí, Bounty (1984), Peter Veľký (1986), Vojnové requiem (1988).
Olivierovou prvou manželkou sa v roku 1930 stala herečka Jill Esmond. Najväčšou láskou jeho života bola Vivien Leigh, ktorú si vzal v roku 1940 a poznáme ju ako predstaviteľku Scarlett z filmu Juh proti severu. O dvadsať rokov sa s ňou rozviedol kvôli jej vážnej duševnej chorobe. O rok na to si vzal herečku Joan Plowright. Z prvého a tretieho manželstva mal dvoch synov a dve dcéry. V roku 1970 kráľovná Alžbeta povýšila Laurenca Oliviera do šľachtického stavu a v roku 1979 získal čestného Oscara za celoživotné dielo. Zomrel 11. júla 1989.
Spracované podľa: www.imdb.com, Encyklopédia filmu (1993), L. Olivier: Hercova zpověď (1988)
dm;kv;pe
