BRATISLAVA 21. mája (SITA) -
Charles Aznavour sa totiž narodil (22. mája 1924) ako syn arménskych rodičov Míšu a Kedar Aznavurjanovcov, ktorí sa iba krátko predtým dostali do Francúzska ako utečenci pred tureckou genocídou ich národa. Otec viedol v Paríži malú reštauráciu a spieval v operete, matka, s jeho staršou sestrou Aidou, zasa v šantánoch a on sa preto rozhodol ísť rovnakým smerom. Aznavourove začiatky sú spojené s pianistom Pierrom Rochem. Cestoval s ním po celej krajine a zbieral prvé skúsenosti v kabaretoch, ktoré vtedy predstavovali hlavný zdroj ľudovej zábavy. Malý, nie príliš vzhľadný spevák so zastretým hlasom nemal veľký úspech - až si ho v roku 1945 všimla už vtedy preslávená Edith Piaf. Okamžite ho angažovala, vystupoval v prvej časti jej koncertu a cestoval s ňou i do zahraničia. Vďaka tomu začal získavať potrebné kontakty na hudobných producentov a ona zasa využila nielen rozvíjajúci sa Aznavourov skladateľský talent, ale občas jej robil aj tajomníka a organizoval jej súkromný život.
Zostali spolu až do roku 1950 a potom sa Charles Aznavour rozhodol pustiť na sólovú spevácku dráhu. Aj keď, ako neskôr spomínal: "Hovorili mi, že je lepšie nechať to, že nemám šarm, že so svojím hlasom a výzorom si nemôžem trúfnuť vystúpiť na scéne". Charles Aznavour bol ale trpezlivý. Svoju spevácku kariéru budoval trpezlivo, postupne sa dostával na lepšie scény a navyše sa na neho začali obracať známi speváci, ktorí zistili, že je zaujímavým skladateľom. Už na konci 50. rokov bolo jeho meno pre milovníkov francúzskeho šansónu zaručenou "značkou kvality" a takou zostalo až dodnes. Pričom Aznavourove piesne ako La Bohéme, La Mamma, Hymna na lásku, Aké smutné sú Benátky, Jezabel, Poker či mnohé ďalšie (zložil ich okolo 800) už dávno nespieva iba on, ale speváci na celom svete. U nás napríklad preslávil jeho Jezabel Karel Gott.
Charles Aznavour sa presadil aj ako autor hudby k filmom a filmový herec. V roku 1960 ho známy režisér F. Truffaut obsadil do hlavnej úlohy filmu Nestrieľajte na pianistu a postupne nakrútil takmer 30 titulov (1961 - Taxík do Tobruku, 1962 - Syn pravdy, 1963 - Horí Paríž?, 1965 - Paríž v auguste, 1967 - Candy, 1970 - Čas vlkov, 1974 - Desať malých černoškov, 1979 - Plechový bubienok, 1981 - Čarovný vrch, 1983 - Marcel a Edith, 1989 - Veľký majster, 2002 - Ararat).
S manželkou, švédskou modelkou Ullou Thorssell, žije od roku 1967. Predtým bol už dvakrát ženatý a má štyri deti. Je dvojnásobným držiteľom francúzskej Čestnej légie. Po rozpade ZSSR a vzniku samostatnej Arménskej republiky sa výrazne angažuje pri zlepšovaní života jej obyvateľov a jej propagácie vo svete. A či je skôr Armén, alebo Francúz? "Existuje jediná možná odpoveď. Som stopercentný Francúz a stopercentný Armén. Som ako káva s mliekom. Keď sa raz tieto dve zložky zmiešajú, už sa nedajú oddeliť."
Spracované podľa: Charles Aznavour: Vzpomínky (2004), www.imdb.com
dm;kv;pe
