Sú diela, ktoré musíte vidieť. A potom také, ktoré treba zažiť. Jedným z nich je predstavenie KY-time v Balete Slovenského národného divadla.
Ak na tlačovej konferencii autorský tím diela povie, že „každý divák si tam niečo nájde“, považujem to za alibizmus par excellence. Inými slovami, nepodarilo sa to, ale možno sa vám niečo bude páčiť. V prípade KY-time to tak nie je. Naozaj to musíte ísť prežiť a podľa vnútorného rozpoloženia či nálady si nájdete to svoje.
Päť choreografií večera je veľmi rôznorodých. Pri Inšpirácii Radačovský ukázal, akou nehou oplýva jeho choreografické zmýšľanie. 68 sa vníma trochu ťažšie, ale na pochopenie hĺbky výpovede zrejme ešte nemám vek. Choreografia Lukáša Timuláka doslova vytŕča z celého večera. Je príjemne iná, vtipná a vťahuje. Pri Kyliánovom Un Ballo som mala slastný pocit, ako keď sa vám na jazyku rozpúšťa zmrzlina. Pomalý, ale veľmi chutný príbeh. Za úplné majstrovstvo považujem choreografiu, ktorá dokáže rozosmiať. Bez toho, aby na javisku padlo jediné slovo, sa rehocete pri Šiestich tancoch Jiřího Kyliána.