CANNES. V utorok večer mal svetovú premiéru nový film Clinta Eastwooda. Režisér filmu Slepých lások Juraj Lehotský (na snímke z tlačovej konferencie) sa musel dať do gala, pretože pozvánku dostal aj on. Keď prišiel k festivalovému palácu a pred davom fotografov začal stúpať po červených schodoch, z reproduktorov hlásili jeho meno.
Bola to ďalšia špeciálna udalosť festivalu. V ten večer sa ukázalo všetkých 22 režisérov, ktorí súťažia o Zlatú kameru za prvý celovečerný film. Po Eastwoodovej projekcii sa im program neskončil, ešte bol čas na večeru s porotou v hoteli.
Podobný zážitok už Juraj Lehotský mal. V nedeľu mal veľkú fotoseansu, na terase paláca sa stretol s kolegami zo sekcie Quinzaine des réalisateurs. Bol s nimi aj Jim Jarmusch, pretože on sám v nej kedysi začínal tiež, s filmom Čudnejší ako raj.
„Až teraz som pochopil, čo sa tu v Cannes vlastne stalo. Dostal som sa do spoločnosti šikovných ľudí, veľkých filmárov. Všetci boli skromní, ako Jim Jarmusch,“ hovorí Lehotský. „Mám radosť z tohto úspechu, a zároveň cítim záväzok, túžbu a povinnosť, že druhý film musím spraviť ešte lepší.“
Mladí režiséri si o sekcii Quinzaine des réalisateurs pozreli bilančný dokument, keďže tento rok oslavuje štyridsiatku. Lehotský vraví: „V tom filme som zachytil jeden odkaz: môžeš sa tešiť, že si tu. Zajtra sa však budeš musieť spamätať a začať robiť ďalej.“
Medzitým si však spokojne mohol čítať recenzie na Slepé lásky. Vyšli vo všetkých dôležitých časopisoch: Variety, Screen, Hollywood Reporter. A všetky tri boli výborné. Screen si dokonca myslí, že tento inšpiratívny a čarovný film bude hitom nezávislých kín.
Slepým láskam tlieskali festivaloví diváci postojačky a vzápätí zareagovali aj distribútori. „Myslím si, že nás tu majú ľudia radi a že sme si spravili dobré meno,“ vraví producent Marko Škop. „Podpísali sme pár zmlúv, film sa bude premietať v Nemecku, vo Francúzsku, v Anglicku, USA, Japonsku.“
Marko Škop prišiel do Cannes na organizované stretnutie mladých producentov. Stretli sa, aby rozmýšľali o budúcich koprodukciách. „Ľudia si myslia, že do Cannes sa chodí zabávať. Tu sa však najmä pracuje a za pár dní stihneme to, čo by nás doma stálo polročnú robotu. Čas na oddych príde, až keď sa festival skončí.“