Zarazilo ma, keď som v bratislavských uliciach uvidela bilbord k českému filmu Vladimíra Michálka O rodičích a dětech. Veľkými písmenami na ňom stálo niečo v štýle: Luboš Kostelný - nositeľ ceny Slnko v sieti za najlepší mužský herecký výkon.
Zjavne distribútorovi neprekáža, že Kostelný dostal túto cenu za úplne iný film a že v propagovanom filme O rodičích a dětech ani hlavnú postavu nehrá. Dôležité, že menom pomôže film spropagovať. Touto zavádzajúcou reklamou netreba trestať film, treba naň ísť.
Český režisér Vladimír Michálek teraz neprináša drámu ako v Zapomenutém světle či v Je třeba zabít Sekala. Ani nie je divoký ako po kokaínovej lajne v Anděl exit. Celý film nechá kráčať syna s otcom jedným dňom. Nechá ich rozprávať sa – o hemoroidoch aj o ženách. Hoci sa im vďaka spomienkam (občas aj traumám) akoby zastavil čas, ich najbližším nie. A niekedy sa meškať za frajerkou neoplatí.
Príjemný film pre neposlušné deti a ich rodičov, s ktorým naše filmové ceny Slnko v sieti nemajp nič spoločné. V každom prípade, tento tip na prezentáciu filmu môžu prevziať iné tituly – napríklad Taková normální rodinka. Tam hrá Ľuboš Kostelný tiež.
