Váš nový album Hlava má sedem otvorov je najpestrejší album v histórii IMT Smile. Súhlasíte?
„Absolútne. Keď sme písali pesničky pre tento album, vedel som, že každá je iná a má inú atmosféru. Ako keby sme sa každý deň inak zobudili alebo najedli. Naša láska a chuť k hraniu sa na tejto platni prejavila. Toto je najdlhšia zostava IMT Smile, takto hráme už dva roky. V minulosti sme stále riešili nejaký problém, ale teraz vládne úplná pohoda, to sa prejavuje aj na koncertoch. Okrem toho ma baví, že každý z kapely sa na albume autorsky spolupodieľal. Aj preto je taký pestrý.“
IMT Smile je jedna z najpracovitejších skupín. Kde beriete toľko energie?
„Priznám sa, že som nečakal, že mi projekt pesničiek Jara Filipa zaberie toľko času. Tým sa plány trochu skrížili. Nahrávanie novej platne sme museli odložiť, lebo v januári sme ešte stále pracovali na Filipových piesňach. Hneď potom sme sa vrhli na nový album. Niektorí ľudia z okolia sa čudovali, či nie sme unavení, ale ja som ten pocit nemal. Skupina IMT Smile tento album potrebovala.“
Prečo?
„Ten predchádzajúci album nahrávali dve rôzne zostavy kapely, pretože od nás odišli dvaja členovia. Vznikal v akomsi medziobdobí a trochu ho to aj poznačilo. Hlava má sedem otvorov je naša prvá spoločná platňa v tejto zostave. Nahrávanie išlo ako po masle, aj keď sme si neboli stopercentne istí, že z toho môže vzniknúť celý album, pretože na začiatku sme nemali toľko pesničiek.“
Po dlhom čase máte na albume pesničku, ktorú ste si celú napísali úplne sám. Ako k tomu došlo?
„Zložil som ju na malej gitarke, podobnej ukulele. Od začiatku som vedel, že k nej musím napísať aj text. Bol to tvrdý oriešok, pretože v textoch som totálny amatér. Dostať na papier nejaké slovo je hotové peklo. Hovorím jej Len tebe 2, pretože dávnejšie som na svoju sólovú platňu napísal pieseň Len tebe a toto je jej pokračovanie.“
Na albume spievate slováBudem dobrý, nebudem zlý. Je to až taká kajúcnická pesnička. Do akej miery ten text vystihuje vaše pocity?
„Je to text od mojej sesternice Ivany Kupkovej, ktorá nám kedysi napísala text k pesničke Spím na našej prvej platni. Keď som ho dostal, normálne som sa smial nad vetami typu Už budem dobrý, váš kamarát, mám váš všetkých rád. Som ten, ktorý rád bojuje za pravdu, ale v hudbe skôr nie. Tam nechám priestor na to, aby si každý našiel skrytý význam. Táto pesnička ten pocit presne vystihuje.“
Na albume je viacero textárov.
„Napríklad Lukáš Duchovič, mladý devätnásťročný chalan, ktorý hráva s kapelou Sama Tomečka. Som veľmi rád, že aj takýchto ľudí sa mi podarilo zapojiť, pretože si myslím, že Lukáš má potenciál. Baví ma a zároveň napĺňa pomáhať mladým ľuďom, ktorí sa aj odo mňa môžu niečo naučiť. Lukášove texty ma strašne potešili a vyvolali vo mne vieru v budúcnosť, pretože každý hudobník má pochybnosti o tom, čo robí.“
Áno, každý máme občas pocit zabaliť to a vypadnúť.
„Nie je to len v tomto džobe. V poslednom čase som sa stretol s mnohými názormi typu vykašľať sa na to a niekam odísť. Takéto pocity majú teraz mnohí ľudia. Na druhej strane je až čarovné, keď sa obnoví viera, napríklad na pódiu príde moment, keď zrazu viem, že všetko je o.k.. Snažím sa nachádzať v našej hudbe svetlo v jednoduchých, banálnych pesničkách, ktoré by urobili ľudí šťastnejšími.“
Už dlho spolupracujete s Vladom Krauszom. Odmietli ste niekedy jeho text?
„Samozrejme, párkrát sa to stalo, dokonca aj na tejto platni. Ale verím, že to chápe, medzi nami funguje veľmi prirodzená spolupráca.“
Veľa hudobníkov hovorí o svojich posledných platniach, že sú najlepšie. Platí to aj pre IMT Smile?
„To by som netvrdil. Hlava má sedem otvorov je však určite jedným z našich najskutočnejších albumov. Je presne taký, v akom stave sa nachádza táto skupina. Nerobili sme ho s vedomím, že musíme vyrobiť single, ktoré budú hrať komerčné rádiá. Som jeden z mála naivných ľudí, ktorý stále verí v silu muziky. Keď stojím na pódiu a ľudia sú predo mnou, verím, že to nie sú obyčajné chvíle. Ľudia odchádzajú z koncertov s úsmevom. Nehovorím, že vďaka mne, ale vďaka atmosfére. Na pódiu sme úprimní a ideme úplne naplno. V iných veciach nie som až taký šikovný. Som rád, že mi ostala aspoň hudba. Ťažko sa o tom hovorí, neviem, či rozumiete.“
Áno, pripomína mi to slová, ktoré nedávno povedal Bono z U2 – ľudia netlieskajú nám, ale pesničkám a pocitom, ktoré v nich vyvolali.
„Minule sa mi stalo, že niekto prišiel za mnou s otázkou aké je to, byť slávny. Veď sú predsa oveľa slávnejší ľudia! To, čo sa deje na pódiu, nie je vôbec o sláve. Nie je to o Táslerovi, ale o danom momente, keď sme všetci pohromade. Umelci si veľakrát prisvojujú úspech. Možno je to o.k., ale z môjho pohľadu to nie je úplne čisté. Príde mi to dokonca smiešne. Dnes je šoubiznis taký, že umelci manipulujú s ľuďmi, ktorí sú ľahko ovplyvniteľní médiami. Aj mne sa to občas stane. Pristihnem sa, že si pískam hit od Rihanny, ktorý hrajú x-krát denne v rádiu. Všetkých nás táto doba zasahuje, niekoho viac, niekoho menej.“
Aj vy ste sa v poslednom čase objavili v bulvári. Prečo tam chodíte?
„Ten chlapec z Nového času so mnou urobil seriózny rozhovor a pýtal sa na veci, ktoré som aktuálne riešil alebo ma už dlho trápili. Napríklad o Dorote Nvotovej alebo Richardovi Müllerovi, s ktorým nemám do dnešného dňa najjasnejší vzťah. Nikto iný z mienkotvorných médií podobný rozhovor som mnou neurobil. Urobil som to aj preto, lebo som mal potrebu brániť projekt pesničiek Jara Filipa, do ktorého sa obulo veľa ľudí.“
Denník SME tomu albumu venoval dostatok priestoru.
„Skôr narážam na reakcie niektorých ľudí a ich apriori ignorantský postoj k tejto platni. Na čo sa tu rozdeľujeme? Čo sme to za societa ľudí, ktorá hodnotí, že ten je dobrý a povedzme taký Kuly je zlý? Aj ja som v minulosti súdil ľudí, ale teraz si už dávam pozor, pretože som zistil, že tadiaľ cesta nevedie. Som rád, že na tom albume sú aj Chiki-liki tua, s ktorými sme sa v minulosti trochu naťahovali. Oni sú ,nezávislí’, my sme ,komerční’, ale sme na tej istej lodi.“
IMT Smile vypredáva haly, vaše CD sa stále kupujú. Nemali by ste sa povzniesť nad fakt, že vás jednoducho niekto nebude mať nikdy rád a ísť si svojou cestou?
„Ale ja som v podstate veľmi spokojný, ako moja kapela funguje. Sme tu už pätnásť rokov a stále sa nám darí. Ja však hovorím o niečom inom. Toto je problém celej spoločnosti, ako si neprajeme, ako sa navzájom nepodporujeme a netešíme z úspechu druhých. Nadávali sme na našich hokejistov ešte dávno predtým, ako išli do Kanady. Toto predsa nie je najzdravšia spoločnosť.“
