CANNES. Steven Soderbergh si pre nás vymyslel štyriapolhodinový film. Vymyslel si to dobre. Che bol v Cannes hitom ešte skôr, ako sa premietol.
V roku 1989 vyhral Soderbergh Zlatú palmu s filmom Sex, lži a video. Vtedy sa vravelo, že by mohol viesť novú vlnu nezávislého amerického filmu. On má však viaceré pracovné metódy.
Oscara dostal za komerčnejší Traffic, no a s Georgeom Clooneym zasa nakrútil nenáročné a zábavné série o šarmantnom vykrádačovi kasín Dannym Oceanovi.
Pri štyriapolhodinovom Che to vyzeralo tak, že teraz mal režisér chuť na nejaký experiment. Že sa zase vrátil k tomu, s čím kedysi tak uspel a že aspoň to tu v Cannes poriadne oživí.
Nebol to prázdny experiment. Prvá časť je o Che Guevarovej gerile na Kube, druhá o tej v Bolívii. A obe sú veľmi prosté – nie je v nich takmer nič iné ako boj v pampách.
Žiadne emocionálne útoky, žiaden romantizujúci alebo nasilu kritický pohľad.
Z toho nedramatického a lineárneho rozprávania však nakoniec vyjde perfektný obraz o legendárnom revolucionárovi. A vďaka Stevenovi Soderberghovi tak zase možno rozmýšľať, čo všetko sa dá s filmom urobiť.
Festival sa už môže spokojne skončiť.
Benicio Del Toro ako Che Guevara. ARCHÍV CANNES |
Autor: kk
