Programový riaditeľ festivalu v Cannes vie presne pomenovať svoj najhorší zážitok. Bolo to v roku 2001, keď musel oznámiť, že film Tajomná rieka nevyhral Zlatú palmu a videl, aké tým na tvári režiséra Clinta Eastwooda vyvolal sklamanie.
Po siedmich rokoch je Clint v súťaži opäť. Na štýle, s ktorým minule neuspel, nezmenil takmer nič, akurát poriadne pritvrdil.
V Tajomnej rieke rozvíjal príbeh troch mužov. Keď boli ešte malí chlapci, brutálni pedofili ich navždy zbavili nevinnosti. Už to bolo hrozné. V Changeling však deti miznú a ešte ich aj niekto zabíja, a to už sa takmer nedá vydržať.
Eastwood nepreháňa. Vybral si skutočný príbeh z dvadsiatych rokov minulého storočia, keď bola losangelská polícia skorumpovaná a likvidovala každého, kto sa jej prácu opovážil spochybniť.
Aspoň dovtedy, kým dieťa nezmizlo aj Christine Collinsovej. Polícia si prácu znovu zjednodušila, a po ôsmich mesiacoch jej našla druhé. A bola ju ochotná vyhlásiť za cvoka, že si ho nespoznáva. Collinsová však v sebe mala nekonečnú silu a pomocou médií a rozhlasových relácií miestneho pastora sa začala brániť.
„Tento príbeh je úžasným štúdiom tej krajšej strany ľudskej povahy. Jedna žena sa dokázala vzoprieť a svojím hlasným, vedúcim hlasom zmeniť systém,“ vravel po svojej premiére Eastwood. Myslí si, že rozhodnosť Collinsovej by mohla byť vzorom scenáristom a režisérom. Lebo ukazovať pravdu je vraj najvyššou ambíciou, akú film môže mať.
Hovorí: „Musíte uveriť dobrému príbehu a potom zasa veriť, že mu uveria aj druhí. Musíte ísť za tým, aj keď pred vami zatvoria dvere. Stále ďalej a ďalej. Akurát musíte vedieť odhadnúť, či sa vám tie dvere z nejakého rozumného dôvodu nezatvárajú príliš často.“
Preto je asi možné, že aj vo svojich sedemdesiatich troch rokoch má stále chuť súťažiť. Na festivalový neúspech Tajomnej rieky zabudol a film Changeling sa do súťaže vôbec nebál prihlásiť. „Festival je na to, aby sa v ňom súťažilo. Keby som sa do toho nezapojil, bolo by to zbabelé, nie?“
Napokon, predsedom poroty je teraz Sean Penn, ktorý za Tajomnú rieku dostal Oscara. A keby to nevyšlo ani teraz, ešte stále sa môže utešiť tým, že porota len mala iný vkus.
„Aj ja som bol predsedom poroty, viem, akí sú porotcovia odlišní. V ten rok nevyhral film, ktorý sa páčil mne, víťaza sme nakoniec určili po kolektívnej dohode.“
Myslí tým Quentina Tarantina a jeho Pulp Fiction z roku 1994. Aj Tarantino, aj Eastwood sú z tej kategórie režisérov, ktorých festival v Cannes automaticky privíta s každým novým filmom.
Na nich je postavený, s ich menami rastie aj jeho sláva. Vždy sa potom vzrušene čaká, či prekvapia, alebo neprekvapia, v horšom prípade sklamú.
Eastwoodov Changeling neprekvapil, je to dobrý film. Sympatický Clint však bude určite sám sledovať, ako súťaž pokračuje. V tohtoročnej súťaži je v pozícii starých známych ešte niekoľko režisérov. Aj víťazi Zlatej palmy – Steven Soderbergh a Wim Wenders.
Autor: Kristína Kúdelová Cannes