CANNES. Wimovi Wendersovi zostalo miesto na konci. Jeho film Palermo Shooting sa na festivale v Cannes premietol až včera večer, deň pred koncom súťaže. Ale požiadal o to sám.
Keď programoví korešpondenti festivalu chodia po svete a svojmu šéfovi nahlasujú, kde sa čo zaujímavé dokončuje, Wenders iba začínal nakrúcať. To bolo na jeseň. Na jar mal film takmer hotový – to znamená, že keď doma v televízii pozeral otvorenie festivalu, bol v polovici mixu. A mal vraj riadne nervy.
Premietaciu kópiu poslal do Cannes až v stredu. Organizátori sa tak možno neplašili, na neisté filmy si už zvykli. Pred štyrmi rokmi museli uvoľniť cestu, lebo do kina sa hrnul Wong Kar Wai s otváracím filmom 2046.
Festival je dokonca pripravený aj na to, že nepremietne úplne dokončený film. Tak, ako to spravili v roku 1979. Do súťaže pustili Coppolovu Apocalypse Now a ešte aj znášali rozruch médií okolo. Coppola mal okolo filmu finančné spory a strihal ho dva roky. Takže trochu ho aj podozrievali, či nie je s festivalom dohodnutý na nejakej cene, keď sa tam napriek takým problémom hrnie.
V každom prípade sa mu to oplatilo, film sa ľuďom páčil a noviny ho začali vyhlasovať za víťaza. Porota však dala Zlatú palmu nielen Coppolovi, ale aj Volkerovi Schlöndorffovi za Plechový bubienok.
V rôznych festivalových štatistikách sa uvádza, že predsedníčke Francoise Saganovej odmietli preplatiť hotelový účet za telefón. Vraj preto, že nenechala Coppolu vyhrať samého. Keby sa porota mala podľa nadšenia médií riadiť tento rok, jasný tip na víťaza by od nich nedostala. A keby mala prihliadnuť na ošiaľ divákov, musela by dať Zlatú palmu Indianovi Jonesovi. Ale toho sa báť nemusia, ten sa tu premietal mimo súťaže.
