„Koncert ma veľmi prekvapil. Zďaleka som nečakal, že si z neho odnesiem taký veľký zážitok. Kapela hrala výborne, ani mi nenapadlo, že majster Glenn Hughes podá taký úžasný výkon, vzdialený spred tridsiatich rokov, keď som ho počúval ako člena Deep Purple. Už vtedy som bol fascinovaný jeho vysokým hlasom, ale vtedy Hughes ešte nebol v popredí ako dnes.
Veľmi sa mi páčila pokora, ktorá vyžarovala z neho a jeho muzikantov. Koncert bol veľmi prirodzený, hudobníci sa na nič nehrali. Ani nemuseli a tým nemyslím, že na vystúpenie prišlo málo ľudí. Ani sa nečudujem. Deep Purple nepozná toľko fanúšikov a človek, ktorý tam hral dva–tri roky a nahral dva– tri štúdiové albumy, určite nezaplní futbalový štadión. Keď som sa pýtal priateľov, či pôjdu na koncert, na deväťdesiat percent sa ukázalo, že vôbec nevedeli, o koho ide. Na druhej strane ma fascinuje, že agentúra Double Heads sem ťahá ľudí, ktorí svojho času boli na vysokej úrovni, ale ukazuje sa, že dnes sú ešte o level vyššie.
Bolo to veľmi silné. Dokonca som pocítil malú závisť. Keď som videl tourbus a hudobníkov, ktorí si sami po koncerte nosia svoje nástroje a zosilňovače, bol som zaskočený, že niečo také ešte existuje.
Nedávno som sa vrátil z Paríža, kde obyčajne deň a pol trávim vo Virgin Records a prehrabujem sa cédečkami, všimol som si, že Glenn Hughes tam mal rezervovanú celú plochu, plnú jeho albumov. Uvedomil som si, že ľudia si ho ešte stále pamätajú, pretože jeho hudba je skvelá a pestrá. A ťažko zaraditeľná.
Nikdy som nebol veľkým škatuľkárom, ale každý každý starší chlap ako ja by povedal, že toto bol naozajstný bigbít. Pieseň Mistreated z deeppurpleovského albumu Burn, ktorú pôvodne spieva Coverdale, bol zahraná tak, že som mal pocit, akoby ju posunuli vyššie. A bola ešte dlhšia, veď ju natiahli na dvadsať minút! (smiech). Hughes má nenormálne vysoký hlas, vzdialený od bežného hardrocku, ktorý dáva jeho hudbe punc originality.
Po koncerte som mu dal dve moje cédečka. 44, kde som hral s Omarom Hakimom a inými skvelými hudobníkmi, to len uznanlivo povedal óóó! Druhé bolo najrockovejšie, aké som kedy spravil - LSD. Prekladateľ mu hovoril, že som vydal okolo pätnásť kusov a vždy to bol iný album. Hughes odpovedal, že presne to isté robí aj on.
Bolo to úžasné stretnutie. Podobné som zažil s v minulosti aj inými hudobníkmi, napríklad s Goranom Bregovičom. Bolo vidieť, že sa stretli dvaja hudobníci, ktorí sa navzájom rešpektujú, dokonca ma sám prvý objal. Rozprávali sme sa dlho, až som to musel ukončiť, aj keď by sme sa Hughesom radi bavili aj ďalej, ale nerád naťahujem. Na záver som poznamenal, že v budúcnosti sa určite ešte stretneme.“
Autor: peb
