Bratislava 26. mája (TASR) - V stredu 28. mája uplynie 50 rokov od smrti slovenského hudobného skladateľa, dirigenta, regenschori, pedagóga a národného umelca Mikuláša Schneidera Trnavského.
Narodil sa 24. mája 1881 v Trnave. Hudobné vzdelanie získal v Budapešti, Viedni a štúdiá ukončil na Konzervatóriu v Prahe v roku 1905.
Je tvorcom slovenskej koncertnej piesne a významným tvorcom pôvodnej slovenskej cirkevnej hudby. Vo svojej dobe bol najpopulárnejším slovenským skladateľom najmä vďaka piesňam, z ktorých mnohé zľudoveli (Keby som bol vtáčkom, Ružičky a pod.). Aj keď v hudbe vychádzal z neskororomantických pozícií, svojím dielom predvídal nástup hudobnej moderny a má nezastupiteľné miesto vo vývoji slovenskej hudby 20. storočia.
Začínal úpravami národných piesní pre spev a klavír. V jeho prvej zbierke pôvodných piesní (1907) je aj prvá harmonická úprava hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska. V období, keď Svetozár Hurban Vajanský nádejnému skladateľovi pridal k priezvisku prímenie Trnavský, vznikali jeho prvé pôvodné piesne a zborové skladby.
Mikuláš Schneider Trnavský pôsobil najprv ako regenschori Pravoslávnej cirkvi vo Veľkom Bečkereku (teraz Zrenjanin v Srbsku). V roku 1908 sprevádzal vtedy veľmi známeho českého barytonistu Božu Umirova (Bohumír Nepomucký) na koncertnom turné v hudobných metropolách Európy (Berlín, Paríž). Na ňom z pódií v rámci svetového piesňového repertoáru v podaní Umirova zazneli aj Schneidrove skladby uvedené v programoch ako "slovenské piesne", čo desať rokov pred vznikom Československa bola ojedinelá prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí.
Po návrate do rodnej Trnavy prijal miesto regenschoriho pri chráme Sv. Mikuláša. So svojim orchestrom a zborom pravidelne účinkoval v Dóme sv. Mikuláša a stal sa interpretom jeho sakrálnych skladieb. V Trnave písal chrámové diela, upravoval duchovné piesne, rozvíjal svoju piesňovosť v nových zbierkach umelých piesní i úprav ľudových piesní. Písal aj inštrumentálne a orchestrálne diela, príležitostné a inštruktívne skladby.
V 20. rokoch napísal viacero piesňových zbierok Slzy a úsmevy, Zo srdca, Nad kolískou, Slovenské ľudové piesne a iné. Intenzívne pracoval v oblasti chrámovej piesne a cirkevnej hudby (známe sú jeho omše Missa in honorem Sumi Cordis Jesu in Es, Missa pro defunctis in c, zborové a sólové chrámové spevy Ave Maria in Es a in B a i.).
Pri príležitosti vysviacky prvých slovenských biskupov (1921) skomponoval vokálnu omšu Missa stella matutina.
Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Obsahuje viac než 500 piesní, z ktorých 226 bolo autorských. Stal sa jednou z najčastejšie vydávaných publikácií v 20. storočí. Dielo vyšlo v roku 1937 a predstavuje pre slovenských katolíkov zjednotenie duchovného spevu vo všetkých chrámoch Slovenska.
Počas intenzívnej práce na spevníku vytvoril omšové diela, v ktorých priamo spracúva duchovnú pieseň. Najznámejšia je Vianočná omša (Missa pastoralis Alma nox) a Slovenská omša Hospodine, vyslyš nás. Podieľal sa na diele Modlitby a piesne, ktoré je dnes jedinečným prameňom, lebo obsahuje mnohé z jeho zborových i omšových diel, ktoré sa v rukopisoch nezachovali.
V roku 1933 skomponoval príležitostnú skladbu na Pribinove oslavy v Nitre. Vznikla symfonická báseň Pribinov sľub, ktorej obsahom je duchovný prerod starých pohanských Slovienov a prijatie kresťanstva.
Na sklonku života napísal Mikuláš Schneider Trnavský svoju jedinú symfóniu, Symfóniu e mol - Spomienkovú (1956), aj orchestrálne dielo Slovenská suita Keď sa pieseň rozozvučí (1957).
V roku 1933 mu pápež Pius X. udelil ocenenie Rytier rádu sv. Gregora za zásluhy o rozvoj cirkevnej hudby, v roku 1938 získal Štefánikovu krajinskú cenu, dvakrát Štátnu cenu za umenia (1940, 1948) a v roku 1956 mu udelili za jeho celoživotné dielo titul národný umelec.
