Pod inotajom názvu Intímne (ne)bytie prezentuje kurátorka Ľudmila Poláčková autorky jedného generačného obdobia, ktoré v rámci výstavy spája tvorba v oblasti nových médií.
Ivana Sláviková (1981) vyštudovala voľné výtvarné umenie na katedre sochárstva na AU v Banskej Bystrici, Mira Gáberová (1979) je z Katedry maľby a nových médií na VŠVU v Bratislave a Ľudmila Amálka Valenčíková (1981) z Katedry výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach. Ich diela vystihujú ženskú podstatu tvorcu stojaceho pri ich zrode, nežnosť a intimitu ženského sveta.
Sláviková znázorňuje predmety každodenného života – vankúše, posteľ, paraván. Prináša ich v netradičnom materiáli, čím ponúka pohľad na ne novým spôsobom. Nerezová posteľ evokuje sterilnosť, ktorú dopĺňa dvojicou plechových, korodujúcich vankúšov. Cez ne autorka preniká k najvnútornejším pocitom diváka, ktoré si on sám pri každodennej „rutine“ spánku často neuvedomuje. Slávikovej diela nie sú interpretačne viazané, poukazujú na konfrontácie a paradoxy existencie jedinca: vnútornej a verejnej, reálnej a snovej, sterilnej aj fertilnej, telesnej a duševnej.
Tvorba Ľudmily Amálky Valenčíkovej, ktorá sa dotýka problematiky genderu, zaujme výraznou ženskou prirodzenosťou. V sérii obrazových drapérií používa materiály, ktoré sú podvedome a vedome spájané so ženským pohlavím – čipky, korálky, plátno. Biela farba evokujúca nevinnosť (panenstvo), čistotu, alebo katarznú očistu odhaľuje priestor najintímnejších ľudských pocitov.
Farebnosť súvisí aj s osobnou mytológiou autorky, ktorá ju využíva z pocitu absencie snehu a rodiny, ktorú zažila v cudzej krajine. V minimalistických, takmer sochárskych stvárneniach obrazov cítiť rezonanciu tvorby Márie Bartuszovej.
Dvomi podobami svojej tvorby je prezentovaná Gáberová. Lyrickosť, sofistikované náznaky ženskosti, narábanie s afektom, vzrušením v emotívno-racionalistickej podobe sú podávané cez médium videa. Feministický prejav jej tvorby nie je násilný, ale poukazuje na zdanlivo vyriešené stereotypy, pričom predkladá nové intelektuálne myšlienky týkajúce sa ženskej prirodzenosti.
Druhú polohu Gáberovej tvorby predstavujú inštalácie. Roztrhnutá ružová papierová nákupná taška, z ktorej sa vysypalo množstvo časopisov, s komickou nežnosťou stvárňuje Vášeň pre umenie. V sérii zarámovaných tapiet nadväzuje na dekoratívne ladené zlaté maľby. Zarámovaním tapety, ktorej vzor evokuje barokový alebo rokokový ornament, či subtílny dekor textílie, vytvára novú estetickú hodnotu veci vychádzajúcu z pojmu anti-estetika.
Autor: Žofia Korošová, Autorka je kunsthistorička
