BRATISLAVA 27. mája (SITA) -
Rodičia Božidary Turzonovovej pochádzali z Bulharska a ona sama sa 28. mája 1942 narodila v bulharskej Sofii. Keď mala 13 mesiacov presťahovali sa kvôli otcovej práci (bol architekt) do Bratislavy a tu rodina, ktorá sa neskôr rozrástla o syna a ďalšiu dcéru, už zostala. Pre budúcnosť Božidary Turzonovovej bolo rozhodujúce, že sa stala členkou dramatického krúžku Domu pionierov a mládeže (dnes Prezidentský palác). V ňom pôsobila aj s budúcimi hereckými kolegami ako Stano Dančiak, Július Satinský, bratia Peter a Pavol Mikulíkovci a s nimi si tiež podala prihlášku na VŠMU, aj keď zároveň uvažovala o dejinách umenia. Prijali ju na prvý raz a v škole sa stretla i s o čosi starším spolužiakom Jozefom Adamovičom, za ktorého sa vydala ešte ako študentka (v roku 1962), a ktorý sa tiež stal členom SND.
V SND vytvárala spočiatku postavy emancipovaných mladých žien túžiacich naplniť svoj život i niečím iným než iba láskou a rodinou (Líšky, dobrú noc - 1963, Po páde - 1964, Kto sa bojí Virginie Woolfovej - 1965, Salemské bosorky - 1966). Do jej herectva rýchlo pribúdali výrazné tragické tóny, ktoré sa spájajú s Turzonovovej schopnosťou presne charakterizovať nejednoznačné ženské charaktery až príliš často podmienené tvrdou dobovou realitou: Višňový sad - 1967, Maškaráda - 1970, Matka Guráž a jej deti - 1971, Cid - 1972, Búrka - 1972, Živá mŕtvola - 1976, Platonov - 1979, Meštiaci - 1982, Tri sestry - 1984, Krvavá svadba, Letní hostia - 1987, Divá kačka - 1990, Rómeo a Júlia - 1992, Keď tancovala... - 1996, Krehká rovnováha - 1998, Pomocník - 2000, Krajčírky, Veľké šťastie - 2005, S mamou - 2007, Fetišistky - 2008. Rovnako však bola úspešná i v tragikomických a komediálnych polohách, ktoré vedela naplniť potrebným pôvabom a odvahou zasmiať sa i sama sebe: Inkognito - 1964, Najdúch - 1966, Strach z pekla - 1968, Dobrodružstvo pri obžinkoch - 1970, Na skle maľované - 1974, Miliónový Marco - 1975, Kráľ jeleňom - 1978, Jožko Púčik - 1986, Čaj u pána senátora - 1991, Mastný hrniec, Ženský zákon - 1996, Liliom - 1999.
Prvú filmovú úlohu dostala Božidara Turzonovová v roku 1961 (Most na tú stranu). Ďalšie už pribúdali iba pomaly (Senzi mama - 1964, 10 percent nádeje - 1976, Penelopa - 1977, Víkend za milión - 1987, Suzanne - 1996, Orbis pictus - 1997, Praha očami... - 1999). Oveľa viac zaujímavých príležitostí jej ale dal český film: Hry lásky šálivé - 1971, Akce Bororo - 1972, Rusalka, Příběh lásky a cti, - 1977, Tosca - 1978, Božská Ema - 1979, Anděl s ďáblem v těle - 1983, Anděl svádí ďábla - 1987, Marta a ja - 1990, Prameny života - 2000, Vratné lahve - 2007. Sama si najviac cení Božskú Emu, kde vytvorila postavu českej opernej speváčky Emy Destinovej. "Už dávno sú zabudnuté ťažkosti a drina, zostáva iba pocit radosti zo služby, ktorú som pre túto veľkú českú ženu rada podstúpila," povedala o
Božidara Turzonovová vytvorila aj desiatky veľkých postáv v televíznych filmoch, inscenáciách a seriáloch: Hájnikova žena - 1971, Adam Šangala - 1974, Vivat Beňovský - 1975, Buddenbrookovci - 1976, Doktor Jorge - 1978, Medzi nami - 1983, A čo ja miláčik? - 1986, On a ona, Mesto Anatol - 1987, 6x žena - 1988, Prstene pre dámu - 1999, Zostane to medzi nami - 2003, Zborovňa - 1999, Letisko, Ordinácia v ružovej záhrade - 2007, Panelák - 2008.
Rovnako známa je jej rozsiahla práca v rozhlase a v dabingu a pri výchove novej hereckej generácie. Od roku 1984 pôsobí na VŠMU a od roku 1999 aj na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Je spoluzakladateľkou festivalu Artfilm v Trenčianskych Tepliciach. S Jozefom Adamovičom má dve dcéry.
Spracované podľa: Aleš Fuchs: Důvěrnosti Božidary Turzonovové (2000), Encyklopédia dramatických umení Slovenska (1990), www.snd.sk.
dm;kv;pe
